Shiva Gita | Chapter 14 – Pañcakośavivekaḥ (The Explanation of the Five Sheaths) | Shiv Bodh Trust
Shiva Gita Chapter 14: Shiva explains the five sheaths (kośas) – annamaya, prāṇamaya, manomaya, vijñānamaya, ānandamaya, and the method of transcending them to realize the Self as Shiva. Sanskrit verses with Hindi and English translations.
शिव गीता
श्रीपद्मपुराणान्तर्गत • शिव-राघव संवाद
चतुर्दशोऽध्यायः: पञ्चकोशविवेकः
(पाँच कोशों का विवेचन – कोशों की व्याख्या)
॥ अथ चतुर्दशोऽध्यायः ॥
Shloka 14.1
श्रीराम उवाच।
भगवन् कोशयुक्तोऽयं देहः पञ्चसमन्वितः।
किं ते कोशाः कथं ज्ञेयाः कर्तव्यं किं ततः फलम्॥१॥
भगवन् कोशयुक्तोऽयं देहः पञ्चसमन्वितः।
किं ते कोशाः कथं ज्ञेयाः कर्तव्यं किं ततः फलम्॥१॥
Śrīrāma uvāca।
Bhagavan kośayukto’yaṁ dehaḥ pañcasamanvitaḥ।
Kiṁ te kośāḥ kathaṁ jñeyāḥ kartavyaṁ kiṁ tataḥ phalam॥ 1 ॥
Bhagavan kośayukto’yaṁ dehaḥ pañcasamanvitaḥ।
Kiṁ te kośāḥ kathaṁ jñeyāḥ kartavyaṁ kiṁ tataḥ phalam॥ 1 ॥
हिंदी अर्थ: श्रीराम बोले — हे भगवन्! यह देह कोशों से युक्त है, जो पाँच (कोशों) से समन्वित है। वे कोश क्या हैं? वे कैसे जाने जा सकते हैं? उनके विषय में क्या कर्तव्य है? और उससे क्या फल प्राप्त होता है?
English Translation: Shri Rama said: O Lord! This body is endowed with sheaths, composed of five (sheaths). What are those sheaths? How can they be known? What is to be done regarding them? And what fruit is obtained from that?
Shloka 14.2
श्रीशिव उवाच।
शृणु राम प्रवक्ष्यामि पञ्चकोशविवेचनम्।
येन विज्ञातमात्रेण ज्ञातं सर्वं भवेन्नरः॥२॥
शृणु राम प्रवक्ष्यामि पञ्चकोशविवेचनम्।
येन विज्ञातमात्रेण ज्ञातं सर्वं भवेन्नरः॥२॥
Śrīśiva uvāca।
Śṛṇu rāma pravakṣyāmi pañcakośavivecanam।
Yena vijñātamātreṇa jñātaṁ sarvaṁ bhavennaraḥ॥ 2 ॥
Śṛṇu rāma pravakṣyāmi pañcakośavivecanam।
Yena vijñātamātreṇa jñātaṁ sarvaṁ bhavennaraḥ॥ 2 ॥
हिंदी अर्थ: श्रीशिव बोले — हे राम! सुनो, मैं पाँच कोशों का विवेचन बताऊँगा। जिसके केवल जानने मात्र से मनुष्य सब कुछ जान लेता है।
English Translation: Shri Shiva said: Listen, O Rama, I shall explain the analysis of the five sheaths. By merely knowing which, a man knows everything.
Shloka 14.3
अन्नमयः प्राणमयः मनोमयो विज्ञानमयः तथा।
आनन्दमय इत्युक्तः पञ्चकोशः सनातनः॥३॥
आनन्दमय इत्युक्तः पञ्चकोशः सनातनः॥३॥
Annamayaḥ prāṇamayaḥ manomayo vijñānamayaḥ tathā।
Ānandamaya ityuktaḥ pañcakośaḥ sanātanaḥ॥ 3 ॥
Ānandamaya ityuktaḥ pañcakośaḥ sanātanaḥ॥ 3 ॥
हिंदी अर्थ: अन्नमय, प्राणमय, मनोमय, विज्ञानमय और आनन्दमय — इस प्रकार यह पाँच कोशों वाला सनातन (शरीर) कहा गया है।
English Translation: The sheath of food, the sheath of life-breath, the sheath of mind, the sheath of intellect, and the sheath of bliss — thus is the eternal five-sheathed (body) said to be.
Shloka 14.4
अन्नमयस्तु प्रथमः प्राणमयस्तथापरः।
मनोमयस्तृतीयस्तु विज्ञानमय एव च॥४॥
मनोमयस्तृतीयस्तु विज्ञानमय एव च॥४॥
Annamayastu prathamaḥ prāṇamayastathāparaḥ।
Manomayas tṛtīyastu vijñānamaya eva ca॥ 4 ॥
Manomayas tṛtīyastu vijñānamaya eva ca॥ 4 ॥
हिंदी अर्थ: अन्नमय (कोश) पहला है, प्राणमय उसके बाद, मनोमय तीसरा है, और विज्ञानमय चौथा है।
English Translation: The first is the sheath of food, then the sheath of life-breath, the third is the sheath of mind, and then the sheath of intellect.
Shloka 14.5
आनन्दमय इत्येष पञ्चमः परिकीर्तितः।
एते कोशाः समुद्दिष्टा देहिनां देहसम्मिताः॥५॥
एते कोशाः समुद्दिष्टा देहिनां देहसम्मिताः॥५॥
Ānandamaya ityeṣa pañcamaḥ parikīrtitaḥ।
Ete kośāḥ samuddiṣṭā dehināṁ dehasammitāḥ॥ 5 ॥
Ete kośāḥ samuddiṣṭā dehināṁ dehasammitāḥ॥ 5 ॥
हिंदी अर्थ: आनन्दमय (कोश) पाँचवाँ कहा गया है। ये कोश देहधारियों के देह के समान (देह के अन्दर) ही बताए गए हैं।
English Translation: The sheath of bliss is said to be the fifth. These sheaths are declared to be within the body of the embodied beings.
Shloka 14.6
अन्नमयः स्थूलतनुः प्राणाद्याः प्राणमयः।
मनोबुद्धिसमायुक्तो मनोमय उदाहृतः॥६॥
मनोबुद्धिसमायुक्तो मनोमय उदाहृतः॥६॥
Annamayaḥ sthūlatanuḥ prāṇādyāḥ prāṇamayaḥ।
Manobuddhisamāyukto manomaya udāhṛtaḥ॥ 6 ॥
Manobuddhisamāyukto manomaya udāhṛtaḥ॥ 6 ॥
हिंदी अर्थ: अन्नमय कोश स्थूल शरीर है। प्राण आदि (वायु) प्राणमय कोश हैं। मन और बुद्धि से युक्त (कोश) मनोमय कहा गया है।
English Translation: The physical body is the sheath of food. The vital breaths (prāṇa, etc.) constitute the sheath of life-breath. That which is endowed with mind and intellect is called the sheath of mind.
Shloka 14.7
ज्ञानशक्तिसमायुक्तो विज्ञानमय ईरितः।
आनन्दादिसमायुक्त आनन्दमय ईरितः॥७॥
आनन्दादिसमायुक्त आनन्दमय ईरितः॥७॥
Jñānaśaktisamāyukto vijñānamaya īritaḥ।
Ānandādisamāyukta ānandamaya īritaḥ॥ 7 ॥
Ānandādisamāyukta ānandamaya īritaḥ॥ 7 ॥
हिंदी अर्थ: ज्ञानशक्ति से युक्त (कोश) विज्ञानमय कहा गया है। आनन्द आदि (प्रिय, मोद, प्रमोद) से युक्त आनन्दमय कहा गया है।
English Translation: That which is endowed with the power of knowledge is called the sheath of intellect. That which is endowed with bliss and the rest (joy, delight) is called the sheath of bliss.
Shloka 14.8
आद्यौ द्वौ कोशौ स्थूलाख्यौ मनोविज्ञानमौ तु तौ।
सूक्ष्माख्यौ कारणाख्यस्त्वानन्दमयो मतः॥८॥
सूक्ष्माख्यौ कारणाख्यस्त्वानन्दमयो मतः॥८॥
Ādyau dvau kośau sthūlākhyau manovijñānamau tu tau।
Sūkṣmākhyau kāraṇākhyastvānandamayo mātḥ॥ 8 ॥
Sūkṣmākhyau kāraṇākhyastvānandamayo mātḥ॥ 8 ॥
हिंदी अर्थ: पहले दो कोश (अन्नमय और प्राणमय) स्थूल कहे जाते हैं। मनोमय और विज्ञानमय (दोनों) सूक्ष्म कहे जाते हैं। आनन्दमय कोश कारण (शरीर) कहा जाता है।
English Translation: The first two sheaths are called gross. The sheaths of mind and intellect are called subtle. The sheath of bliss is considered the causal (body).
Shloka 14.9
एतान्संसाध्य विधिना योगी शिवमयो भवेत्।
यथान्तः प्रविशेद्योगी शिवतत्त्वमनामयम्॥९॥
यथान्तः प्रविशेद्योगी शिवतत्त्वमनामयम्॥९॥
Etān sansādhya vidhinā yogī śivamayo bhavet।
Yathāntaḥ praviśed yogī śivatattvam anāmayam॥ 9 ॥
Yathāntaḥ praviśed yogī śivatattvam anāmayam॥ 9 ॥
हिंदी अर्थ: इन (कोशों) को विधि के अनुसार साधकर योगी शिवमय (शिवरूप) हो जाता है। जिससे योगी भीतर (आत्मा में) रोगरहित शिवतत्त्व में प्रवेश कर जाता है।
English Translation: By properly contemplating these sheaths, the yogi becomes one with Shiva. Thus the yogi enters within, into the disease-free truth of Shiva.
Shloka 14.10
यथा त्वगादिभिः कोशैर्वेष्टितं बीजकं बहिः।
तथेदं देहमर्यादं शिवतत्त्वं बहिः स्थितम्॥१०॥
तथेदं देहमर्यादं शिवतत्त्वं बहिः स्थितम्॥१०॥
Yathā tvagādibhiḥ kośair veṣṭitaṁ bījakaṁ bahiḥ।
Tathedaṁ dehamaryādaṁ śivatattvaṁ bahiḥ sthitam॥ 10 ॥
Tathedaṁ dehamaryādaṁ śivatattvaṁ bahiḥ sthitam॥ 10 ॥
हिंदी अर्थ: जैसे बीज (अन्दर) छिलके, त्वचा आदि कोशों से बाहर से ढका रहता है, वैसे ही शिवतत्त्व इस देह की सीमा (भीतर) बाहर स्थित होकर भी (कोशों से ढका) है।
English Translation: Just as the seed kernel is covered externally by the pod, skin etc., similarly, the truth of Shiva is situated within the limits of this body, covered externally.
Shloka 14.11
अन्नमयः प्रथमं कोशं योगी संत्यज्य निर्मलः।
प्राणमयं समाविश्य तत्र तिष्ठति योगवित्॥११॥
प्राणमयं समाविश्य तत्र तिष्ठति योगवित्॥११॥
Annamayaḥ prathamaṁ kośaṁ yogī santyajya nirmalaḥ।
Prāṇamayaṁ samāviśya tatra tiṣṭhati yogavit॥ 11 ॥
Prāṇamayaṁ samāviśya tatra tiṣṭhati yogavit॥ 11 ॥
हिंदी अर्थ: योगी (कोशों का विवेक करता हुआ) पहले अन्नमय कोश को त्यागकर निर्मल होता है, फिर प्राणमय कोश के भीतर प्रविष्ट होकर वहाँ स्थित रहता है। (यह प्रथम भेद है।)
English Translation: The yogi, pure, first abandons the sheath of food, then enters the sheath of life-breath and remains there — thus knows the yogi.
Shloka 14.12
प्राणमय ततो योगी त्यक्त्वा संत्यज्य निश्चलः।
मनोमयं समाविश्य तत्र तिष्ठति सुव्रत॥१२॥
मनोमयं समाविश्य तत्र तिष्ठति सुव्रत॥१२॥
Prāṇamaya tato yogī tyaktvā santyajya niścalaḥ।
Manomayaṁ samāviśya tatra tiṣṭhati suvrata॥ 12 ॥
Manomayaṁ samāviśya tatra tiṣṭhati suvrata॥ 12 ॥
हिंदी अर्थ: उसके बाद योगी प्राणमय कोश को त्यागकर स्थिर (निश्चल) होता है; फिर मनोमय कोश के भीतर प्रविष्ट होकर वहाँ स्थित रहता है, हे सुव्रत!
English Translation: Then the yogi, steady, abandons the sheath of life-breath, enters the sheath of mind and remains there, O firm-vowed one.
Shloka 14.13
मनोमयं परित्यज्य विज्ञानमयं प्रपद्यते।
तत्र तिष्ठति धीरस्तु विज्ञानमय उच्यते॥१३॥
तत्र तिष्ठति धीरस्तु विज्ञानमय उच्यते॥१३॥
Manomayaṁ parityajya vijñānamayaṁ prapadyate।
Tatra tiṣṭhati dhīrastu vijñānamaya ucyate॥ 13 ॥
Tatra tiṣṭhati dhīrastu vijñānamaya ucyate॥ 13 ॥
हिंदी अर्थ: (वह) मनोमय कोश का परित्याग करके विज्ञानमय कोश में प्रविष्ट होता है। वहाँ धीर पुरुष स्थित रहता है, तब वह ज्ञानमय (या विज्ञानमय) कहलाता है।
English Translation: Abandoning the sheath of mind, he attains the sheath of intellect. The wise one remains there; then he is called the one established in intellect.
Shloka 14.14
विज्ञानमयमप्येतत्कोशं निर्मूल्य सुव्रत।
आनन्दमयं संप्राप्य तत्र तिष्ठति चिन्मयः॥१४॥
आनन्दमयं संप्राप्य तत्र तिष्ठति चिन्मयः॥१४॥
Vijñānamayam apy etat kośaṁ nirmūlya suvrata।
Ānandamayaṁ samprapya tatra tiṣṭhati cinmayaḥ॥ 14 ॥
Ānandamayaṁ samprapya tatra tiṣṭhati cinmayaḥ॥ 14 ॥
हिंदी अर्थ: हे सुव्रत! इस विज्ञानमय कोश को भी उखाड़ फेंककर (उसका अतिक्रमण करके), आनन्दमय कोश को प्राप्त होता है। वहाँ वह चिन्मय (चैतन्यमय) होकर स्थित रहता है।
English Translation: Uprooting even this sheath of intellect, O firm-vowed one, he attains the sheath of bliss. There he remains, consisting of pure consciousness.
Shloka 14.15
एवं कोशान्व्यतिक्रम्य योगी शिवमयो भवेत्।
न देहनाम नेन्द्रियाणि न प्राणा न मनो न च॥१५॥
न देहनाम नेन्द्रियाणि न प्राणा न मनो न च॥१५॥
Evaṁ kośān vyatikramya yogī śivamayo bhavet।
Na dehanāma nendriyāṇi na prāṇā na mano na ca॥ 15 ॥
Na dehanāma nendriyāṇi na prāṇā na mano na ca॥ 15 ॥
हिंदी अर्थ: इस प्रकार सब कोशों का अतिक्रमण (पार) करके योगी शिवमय (शिवरूप) हो जाता है। उसके लिए न देह (का नाम), न इन्द्रियाँ, न प्राण, न मन — कुछ भी (अपना) नहीं रहता।
English Translation: Thus transcending the sheaths, the yogi becomes one with Shiva. For him, there is neither body, nor senses, nor vital breaths, nor mind, nor anything else.
Shloka 14.16
न बुद्धिर्नैव चाहंकारो नाहं शिव इति स्थितः।
सर्वात्मकत्वमापन्नो योगी कोशान्व्यतिक्रमात्॥१६॥
सर्वात्मकत्वमापन्नो योगी कोशान्व्यतिक्रमात्॥१६॥
Na buddhir naiva cāhaṅkāro nāhaṁ śiva iti sthitaḥ।
Sarvātmakatvam āpanno yogī kośān vyatikramāt॥ 16 ॥
Sarvātmakatvam āpanno yogī kośān vyatikramāt॥ 16 ॥
हिंदी अर्थ: (उसके लिए) न बुद्धि है, न अहंकार, किन्तु ‘मैं शिव हूँ’ — इस भाव में स्थित, सबका आत्मत्व (सर्वात्मकता) को प्राप्त योगी कोशों के अतिक्रमण के द्वारा (ऐसा हो जाता है)।
English Translation: For him, there is no intellect, no ego, but ‘I am Shiva’ — thus established, the yogi attains the state of being the Self of all, through transcending the sheaths.
Shloka 14.17
य एवं वेत्ति तत्वेन कोशान्पञ्च विचक्षणः।
स सिद्धः स गुरुः स योगी स शिवो जीवन्मुक्त उच्यते॥१७॥
स सिद्धः स गुरुः स योगी स शिवो जीवन्मुक्त उच्यते॥१७॥
Ya evaṁ vetti tattvena kośān pañca vicakṣaṇaḥ।
Sa siddhaḥ sa guruḥ sa yogī sa śivo jīvanmukta ucyate॥ 17 ॥
Sa siddhaḥ sa guruḥ sa yogī sa śivo jīvanmukta ucyate॥ 17 ॥
हिंदी अर्थ: जो विवेकी इस प्रकार पाँच कोशों को तत्त्व से जान लेता है, वह सिद्ध है, वह गुरु है, वह योगी है, वह शिव है — वह जीवन्मुक्त कहलाता है।
English Translation: He who knows these five sheaths in truth, the wise one, he is accomplished, he is a guru, he is a yogi, he is Shiva — he is called jīvanmukta (liberated while living).
Shloka 14.18
पञ्चकोशात्मकं त्यक्त्वा देहमात्मस्वरूपकम्।
शिवमात्मनि संपश्यन् योगी मुक्त इहोच्यते॥१८॥
शिवमात्मनि संपश्यन् योगी मुक्त इहोच्यते॥१८॥
Pañcakośātmakaṁ tyaktvā deham ātmasvarūpakam।
Śivam ātmani saṁpaśyan yogī mukta ihocyate॥ 18 ॥
Śivam ātmani saṁpaśyan yogī mukta ihocyate॥ 18 ॥
हिंदी अर्थ: पाँच कोशों से बने देहरूप को त्यागकर, आत्मस्वरूप में शिव को देखता हुआ योगी यहीं (जीवन में) मुक्त कहलाता है।
English Translation: Abandoning the body composed of the five sheaths, seeing Shiva in the Self, the yogi is said to be liberated here itself.
Shloka 14.19
न तस्य देहबन्धश्च न तस्य कर्म पुण्यकम्।
न तस्य शोकः सन्तापः स सुखी शिव उच्यते॥१९॥
न तस्य शोकः सन्तापः स सुखी शिव उच्यते॥१९॥
Na tasya dehabandhaśca na tasya karma puṇyakam।
Na tasya śokaḥ santāpaḥ sa sukhī śiva ucyate॥ 19 ॥
Na tasya śokaḥ santāpaḥ sa sukhī śiva ucyate॥ 19 ॥
हिंदी अर्थ: उसके लिए न देहबन्ध है, न उसका कोई पुण्य कर्म है। न उसका शोक है, न सन्ताप — वह सुखी है, वह शिव कहलाता है।
English Translation: For him, there is no bondage of the body, no meritorious action. For him, there is no sorrow, no affliction — he is happy, he is called Shiva.
Shloka 14.20
इति ते कथितं राम पञ्चकोशविवेचनम्।
यस्य श्रवणमात्रेण सर्वपापैः प्रमुच्यते॥२०॥
यस्य श्रवणमात्रेण सर्वपापैः प्रमुच्यते॥२०॥
Iti te kathitaṁ rāma pañcakośavivecanam।
Yasya śravaṇamātreṇa sarvapāpaiḥ pramucyate॥ 20 ॥
Yasya śravaṇamātreṇa sarvapāpaiḥ pramucyate॥ 20 ॥
हिंदी अर्थ: हे राम! इस प्रकार तुमसे पाँच कोशों का विवेचन कहा गया। जिसके केवल श्रवण मात्र से (मनुष्य) सब पापों से मुक्त हो जाता है।
English Translation: Thus, O Rama, the analysis of the five sheaths has been told to you. By merely listening to which, one is freed from all sins.
Shloka 14.21
सूत उवाच।
इति श्रुत्वा रघुश्रेष्ठः शिववाक्यमनुत्तमम्।
प्रणम्य शिरसा देवं पुनः पप्रच्छ राघवः॥२१॥
इति श्रुत्वा रघुश्रेष्ठः शिववाक्यमनुत्तमम्।
प्रणम्य शिरसा देवं पुनः पप्रच्छ राघवः॥२१॥
Sūta uvāca।
Iti śrutvā raghuśreṣṭhaḥ śivavākyam anuttamam।
Praṇamya śirasā devaṁ punaḥ papraccha rāghavaḥ॥ 21 ॥
Iti śrutvā raghuśreṣṭhaḥ śivavākyam anuttamam।
Praṇamya śirasā devaṁ punaḥ papraccha rāghavaḥ॥ 21 ॥
हिंदी अर्थ: सूतजी ने कहा — इस प्रकार शिव का अनुत्तम वचन सुनकर, रघुश्रेष्ठ (राम) ने सिर झुकाकर देव को प्रणाम किया, और फिर से पूछा।
English Translation: Suta said: Having thus heard the excellent words of Shiva, the best of the Raghu dynasty (Rama), bowing his head to the Lord, asked again.
Shloka 14.22
श्रीराम उवाच।
भगवन्यदिदं प्रोक्तं त्वया कोशविवेचनम्।
अन्तःकरणमित्युक्तमेषां कोशानुगं कथम्॥२२॥
भगवन्यदिदं प्रोक्तं त्वया कोशविवेचनम्।
अन्तःकरणमित्युक्तमेषां कोशानुगं कथम्॥२२॥
Śrīrāma uvāca।
Bhagavan yad idaṁ proktaṁ tvayā kośavivecanam।
Antaḥkaraṇam ity uktam eṣāṁ kośānugaṁ katham॥ 22 ॥
Bhagavan yad idaṁ proktaṁ tvayā kośavivecanam।
Antaḥkaraṇam ity uktam eṣāṁ kośānugaṁ katham॥ 22 ॥
हिंदी अर्थ: श्रीराम बोले — हे भगवन्! आपने जो कोशविवेचन बताया, ‘अन्तःकरण’ कहलाने वाला इन कोशों में कैसे अनुगत (व्याप्त) होता है?
English Translation: Shri Rama said: O Lord! Regarding the analysis of the sheaths you have spoken, how does the ‘internal organ’ (antaḥkaraṇa) pervade these sheaths?
Shloka 14.23
श्रीशिव उवाच।
मनोबुद्धिरहङ्कारश्चित्तं चेति चतुष्टयम्।
अन्तःकरणमित्युक्तं तदेतत्सर्वकोशगम्॥२३॥
मनोबुद्धिरहङ्कारश्चित्तं चेति चतुष्टयम्।
अन्तःकरणमित्युक्तं तदेतत्सर्वकोशगम्॥२३॥
Śrīśiva uvāca।
Manobuddhirahaṅkāraś cittaṁ ceti catuṣṭayam।
Antaḥkaraṇam ity uktaṁ tad etat sarvakośagam॥ 23 ॥
Manobuddhirahaṅkāraś cittaṁ ceti catuṣṭayam।
Antaḥkaraṇam ity uktaṁ tad etat sarvakośagam॥ 23 ॥
हिंदी अर्थ: श्रीशिव बोले — मन, बुद्धि, अहंकार और चित्त — यह चतुष्टय ‘अन्तःकरण’ कहलाता है। वह सब कोशों में व्याप्त है।
English Translation: Shri Shiva said: Mind, intellect, ego, and consciousness — these four are called the internal organ. That pervades all the sheaths.
Shloka 14.24
एतदस्य स्वरूपं तु कोशान्तर्व्याप्य संस्थितम्।
तदेव जीव इत्युक्तं बन्धमोक्षयतोः सदा॥२४॥
तदेव जीव इत्युक्तं बन्धमोक्षयतोः सदा॥२४॥
Etad asya svarūpaṁ tu kośāntar vyāpya saṁsthitam।
Tad eva jīva ity uktaṁ bandhamokṣayatoḥ sadā॥ 24 ॥
Tad eva jīva ity uktaṁ bandhamokṣayatoḥ sadā॥ 24 ॥
हिंदी अर्थ: यह (अन्तःकरण) इस (जीव) का स्वरूप है, जो कोशों के भीतर व्याप्त होकर स्थित है। यही ‘जीव’ कहलाता है, जो सदा बन्धन और मोक्ष का कारण है।
English Translation: This (internal organ) is the nature of the individual soul, pervading and seated within the sheaths. It alone is called the jīva, always causing bondage and liberation.
Shloka 14.25
बन्धस्त्वविद्यया राम मोक्षो विद्यया भवेत्।
ज्ञानाग्निना दहेदविद्यां तदा मोक्षमवाप्नुयात्॥२५॥
ज्ञानाग्निना दहेदविद्यां तदा मोक्षमवाप्नुयात्॥२५॥
Bandhastv avidyayā rāma mokṣo vidyayā bhavet।
Jñānāgninā dahed avidyāṁ tadā mokṣam avāpnuyāt॥ 25 ॥
Jñānāgninā dahed avidyāṁ tadā mokṣam avāpnuyāt॥ 25 ॥
हिंदी अर्थ: हे राम! बन्धन अविद्या से होता है, मोक्ष विद्या (ज्ञान) से होता है। ज्ञानरूपी अग्नि से अविद्या को जला देने पर ही मोक्ष प्राप्त होता है।
English Translation: Bondage is due to ignorance, O Rama; liberation comes through knowledge. Having burnt ignorance with the fire of knowledge, one then attains liberation.
Shloka 14.26
अविद्या कर्मणो बीजं विद्या तस्य निवर्तिका।
बीजनाशे न चाकाङ्क्षा फलञ्च न कदाचन॥२६॥
बीजनाशे न चाकाङ्क्षा फलञ्च न कदाचन॥२६॥
Avidyā karmaṇo bījaṁ vidyā tasya nivartikā।
Bījanāśe na cākāṅkṣā phalañca na kadācana॥ 26 ॥
Bījanāśe na cākāṅkṣā phalañca na kadācana॥ 26 ॥
हिंदी अर्थ: अविद्या कर्मों का बीज है, विद्या उसको नष्ट करने वाली है। बीज के नाश होने पर न तो (कर्मों की) आकांक्षा रहती है और न कभी फल।
English Translation: Ignorance is the seed of action; knowledge removes it. When the seed is destroyed, there is no desire nor any fruit whatsoever.
Shloka 14.27
इति ते कथितं राम बन्धमोक्षविचारणम्।
यस्य विज्ञानमात्रेण निर्वाणपदमाप्नुयात्॥२७॥
यस्य विज्ञानमात्रेण निर्वाणपदमाप्नुयात्॥२७॥
Iti te kathitaṁ rāma bandhamokṣavicāraṇam।
Yasya vijñānamātreṇa nirvāṇapadam āpnuyāt॥ 27 ॥
Yasya vijñānamātreṇa nirvāṇapadam āpnuyāt॥ 27 ॥
हिंदी अर्थ: हे राम! इस प्रकार तुमसे बन्धन और मोक्ष का विचारण (विवेचन) कहा गया। जिसके केवल जानने मात्र से मनुष्य निर्वाण पद (मोक्ष) को प्राप्त होता है।
English Translation: Thus, O Rama, the deliberation on bondage and liberation has been told to you. By merely knowing which, one attains the state of nirvāṇa.
Shloka 14.28
य एतत्पठते नित्यं शृणुयाद्वा समाहितः।
स सर्वपापविनिर्मुक्तः शिवलोके महीयते॥२८॥
स सर्वपापविनिर्मुक्तः शिवलोके महीयते॥२८॥
Ya etat paṭhate nityaṁ śṛṇuyād vā samāhitaḥ।
Sa sarvapāpavinirmuktaḥ śivaloke mahīyate॥ 28 ॥
Sa sarvapāpavinirmuktaḥ śivaloke mahīyate॥ 28 ॥
हिंदी अर्थ: जो इस (अध्याय) का नित्य पाठ करता है, या एकाग्र होकर सुनता है, वह सब पापों से मुक्त होकर शिवलोक में पूजित होता है।
English Translation: He who daily recites this, or listens with concentration, becomes freed from all sins and is honored in the world of Shiva.
Shloka 14.29
श्रीराम उवाच।
भगवन्भक्तियोगस्य कथितं वैभवं त्वया।
भक्तियोगेन मुच्यन्ते संसारान्नात्र संशयः॥२९॥
भगवन्भक्तियोगस्य कथितं वैभवं त्वया।
भक्तियोगेन मुच्यन्ते संसारान्नात्र संशयः॥२९॥
Śrīrāma uvāca।
Bhagavan bhaktiyogasya kathitaṁ vaibhavaṁ tvayā।
Bhaktiyogena mucyante saṁsārān nātra saṁśayaḥ॥ 29 ॥
Bhagavan bhaktiyogasya kathitaṁ vaibhavaṁ tvayā।
Bhaktiyogena mucyante saṁsārān nātra saṁśayaḥ॥ 29 ॥
हिंदी अर्थ: श्रीराम बोले — हे भगवन्! आपने भक्तियोग का वैभव बताया। भक्तियोग से (जीव) संसार से मुक्त हो जाते हैं — इसमें कोई संदेह नहीं।
English Translation: Shri Rama said: O Lord! You have described the glory of the yoga of devotion. By bhaktiyoga, beings are liberated from samsara — there is no doubt.
Shloka 14.30
तथापि भक्तियोगस्य किं लक्षणमुदाहृतम्।
कथं स भक्तियोगः स्याद्येन मुक्तो भवेन्नरः॥३०॥
कथं स भक्तियोगः स्याद्येन मुक्तो भवेन्नरः॥३०॥
Tathāpi bhaktiyogasya kiṁ lakṣaṇam udāhṛtam।
Kathaṁ sa bhaktiyogaḥ syād yena mukto bhavennaraḥ॥ 30 ॥
Kathaṁ sa bhaktiyogaḥ syād yena mukto bhavennaraḥ॥ 30 ॥
हिंदी अर्थ: फिर भी भक्तियोग के लक्षण क्या कहे गए हैं? वह भक्तियोग कैसे होता है, जिससे मनुष्य मुक्त हो जाता है?
English Translation: Nevertheless, what are the characteristics of bhaktiyoga? How does that bhaktiyoga occur, by which man becomes liberated?
Shloka 14.31
श्रीशिव उवाच।
शृणु राम प्रवक्ष्यामि भक्तियोगस्य लक्षणम्।
यस्याभ्यासेन सद्यो हि मुच्यते देहबन्धनात्॥३१॥
शृणु राम प्रवक्ष्यामि भक्तियोगस्य लक्षणम्।
यस्याभ्यासेन सद्यो हि मुच्यते देहबन्धनात्॥३१॥
Śrīśiva uvāca।
Śṛṇu rāma pravakṣyāmi bhaktiyogasya lakṣaṇam।
Yasyābhyāsena sadyo hi mucyate dehabandhanāt॥ 31 ॥
Śṛṇu rāma pravakṣyāmi bhaktiyogasya lakṣaṇam।
Yasyābhyāsena sadyo hi mucyate dehabandhanāt॥ 31 ॥
हिंदी अर्थ: श्रीशिव बोले — हे राम! सुनो, मैं भक्तियोग के लक्षण बताऊँगा। जिसके अभ्यास से तुरंत ही देहबन्धन से मुक्ति मिल जाती है।
English Translation: Shri Shiva said: Listen, O Rama, I shall describe the characteristics of bhaktiyoga. By practicing which, one is instantly freed from the bondage of the body.
Shloka 14.32
यमादिभिश्च योगेन कृत्वा देहं जितेन्द्रियम्।
भावयेत्परमं भावं शिवं सर्वत्र संस्थितम्॥३२॥
भावयेत्परमं भावं शिवं सर्वत्र संस्थितम्॥३२॥
Yamādibhiśca yogena kṛtvā dehaṁ jitendriyam।
Bhāvayet paramaṁ bhāvaṁ śivaṁ sarvatra saṁsthitam॥ 32 ॥
Bhāvayet paramaṁ bhāvaṁ śivaṁ sarvatra saṁsthitam॥ 32 ॥
हिंदी अर्थ: (पहले) यम, नियम आदि और योग के द्वारा देह और इन्द्रियों को जीतकर, परम भाव (परम तत्त्व) का भावन (ध्यान) करे — जो शिव सर्वत्र स्थित हैं।
English Translation: Through yama, niyama, etc., and yoga, making the body and senses subdued, one should contemplate the supreme state — Shiva, who is situated everywhere.
