Shiva Gita | Chapter 12

Shiva Gita | Chapter 12 – Pūjāprakaraṇam (Kinds of Worship) | Shiv Bodh Trust

Shiva Gita Chapter 12: Shiva explains the six kinds of worship, the supreme importance of devotion (bhakti), the characteristics of a devotee, the method of meditation, and the steps to attain liberation. Sanskrit verses with Hindi and English translations.

Shiva Gita | Chapter 12 – Pūjāprakaraṇam (Kinds of Worship) | Shiv Bodh Trust

॥ अथ द्वादशोऽध्यायः ॥

Shloka 12.1
श्रीराम उवाच।
भगवन्केन विधिना पूजयेत्त्वां सुरेश्वरम्।
केन वा व्रतयोगेन प्रसीदसि महेश्वर॥१॥
Śrīrāma uvāca।
Bhagavan kena vidhinā pūjayet tvāṁ sureśvaram।
Kena vā vratayogena prasīdasi maheśvara॥ 1 ॥
हिंदी अर्थ: श्रीराम बोले — हे भगवन्! हे सुरेश्वर! किस विधि से आपकी पूजा करनी चाहिए? अथवा हे महेश्वर! किस व्रत और योग से आप प्रसन्न होते हैं?
English Translation: Shri Rama said: O Lord! O God of gods! By what method should I worship You? Or, O Great Lord! By what vow and yoga do You become pleased?
Shloka 12.2
श्रीशिव उवाच।
शृणु राम प्रवक्ष्यामि पूजाविधिमनुत्तमम्।
यं श्रुत्वा भक्तियुक्तोऽपि मोक्षमाप्नोत्यसंशयम्॥२॥
Śrīśiva uvāca।
Śṛṇu rāma pravakṣyāmi pūjāvidhim anuttamam।
Yaṁ śrutvā bhaktiyukto’pi mokṣam āpnoty asaṁśayam॥ 2 ॥
हिंदी अर्थ: श्रीशिव बोले — हे राम! सुनो, मैं उत्तम पूजाविधि बताऊँगा। जिसे सुनकर भक्तियुक्त मनुष्य भी निस्संदेह मोक्ष को प्राप्त कर लेता है।
English Translation: Shri Shiva said: Listen, O Rama, I shall tell you the excellent method of worship. Hearing which, even a devotee undoubtedly attains liberation.
Shloka 12.3
षड्विधा पूजनं प्रोक्तं शिवस्य प्रीतिवर्धनम्।
अर्चा पूजा च जप्यं च ध्यानं योगः समाधयः॥३॥
Saḍvidhā pūjanaṁ proktaṁ śivasya prītivardhanam।
Arcā pūjā ca japyaṁ ca dhyānaṁ yogaḥ samādhayaḥ॥ 3 ॥
हिंदी अर्थ: शिव की प्रीति बढ़ाने वाला पूजन छः प्रकार का कहा गया है — अर्चा (मूर्ति पूजा), पूजा (विधिपूर्वक पूजन), जप्य (मन्त्र जप), ध्यान, योग और समाधि।
English Translation: Worship that increases Shiva's pleasure is said to be of six kinds — arcā (idol worship), pūjā (ritual worship), japa (chanting), dhyāna (meditation), yoga, and samādhi.
Shloka 12.4
आदौ सङ्कल्पमात्रेण ततो द्रव्यैः पृथग्विधैः।
कुर्यात्पूजां शिवस्याग्रे भक्त्या परमया युतः॥४॥
Ādau saṅkalpamātreṇa tato dravyaiḥ pṛthagvidhaiḥ।
Kuryāt pūjāṁ śivasyāgre bhaktyā paramayā yutaḥ॥ 4 ॥
हिंदी अर्थ: प्रथम सङ्कल्प मात्र से, फिर अनेक प्रकार के द्रव्यों से, शिव के समक्ष परम भक्ति से युक्त होकर पूजा करनी चाहिए।
English Translation: First with mere resolve (saṅkalpa), then with various materials, one should perform worship before Shiva, endowed with supreme devotion.
Shloka 12.5
जलपूर्वं च सङ्कल्प्य शिवमावाहयेत्सुधीः।
आसनं स्वागतं पाद्यमर्घ्यमाचमनीयकम्॥५॥
Jalapūrvaṁ ca saṅkalpya śivam āvāhayet sudhīḥ।
āsanaṁ svāgataṁ pādyam arghyam ācamanīyakam॥ 5 ॥
हिंदी अर्थ: जल पूर्वक (जल लेकर) सङ्कल्प करके, बुद्धिमान व्यक्ति शिव का आवाहन करे। आसन, स्वागत, पाद्य (चरण जल), अर्घ्य और आचमनीय (आचमन का जल) (प्रदान करे)।
English Translation: Having resolved with water, the wise person should invoke Shiva. (Then offer) seat, welcome, water for washing feet, arghya, and water for sipping.
Shloka 12.6
स्नानं वस्त्रं यज्ञोपवीतं गन्धपुष्पाक्षतानि च।
धूपं दीपं तथा नैवेद्यं दद्याद्भक्त्या समर्पयेत्॥६॥
Snānaṁ vastraṁ yajñopavītaṁ gandha puṣpākṣatāni ca।
Dhūpaṁ dīpaṁ tathā naivedyaṁ dadyād bhaktyā samarpayet॥ 6 ॥
हिंदी अर्थ: स्नान, वस्त्र, यज्ञोपवीत, गन्ध, पुष्प, अक्षत, धूप, दीप और नैवेद्य को भक्तिपूर्वक अर्पित करे।
English Translation: Bath, garments, sacred thread, fragrance, flowers, unbroken rice, incense, lamp, and food offering — should give and offer with devotion.
Shloka 12.7
प्रदक्षिणानमस्कारैः स्तोत्रैर्दण्डवदर्चनैः।
प्रार्थयेच्छिवमीशानं मोक्षार्थी चेन्नरो भवेत्॥७॥
Pradakṣiṇā namaskāraiḥ stotrair daṇḍavad arcanaiḥ।
Prārthayec chivam īśānaṁ mokṣārthī cen naro bhavet॥ 7 ॥
हिंदी अर्थ: प्रदक्षिणा, नमस्कार, स्तोत्र, दण्डवत् और अर्चनों से शिव ईशान की प्रार्थना करे — यदि मनुष्य मोक्ष का इच्छुक हो।
English Translation: With circumambulations, salutations, hymns, prostrations, and offerings, one should pray to Shiva, the Ruler — if a man desires liberation.
Shloka 12.8
एवं सङ्कल्पिता पूजा कर्तुः सर्वार्थसाधिका।
यथाविधि यथाद्रव्यं यथाशक्ति समाचरेत्॥८॥
Evaṁ saṅkalpitā pūjā kartuḥ sarvārthasādhikā।
Yathāvidhi yathādravyaṁ yathāśakti samācaret॥ 8 ॥
हिंदी अर्थ: इस प्रकार सङ्कल्पित पूजा कर्ता के सब अर्थों (कामनाओं) को सिद्ध करने वाली होती है। विधि, द्रव्य और शक्ति के अनुसार आचरण करना चाहिए।
English Translation: Thus resolved, the worship accomplishes all aims of the worshipper. One should perform it according to the method, according to materials, and according to one's capacity.
Shloka 12.9
फलं तु शृणु राम त्वं पूजायाः सकलं शुभम्।
भुक्तिमुक्तिप्रदं लोके सेव्यं शिवपदार्थिनाम्॥९॥
Phalaṁ tu śṛṇu rāma tvaṁ pūjāyāḥ sakalaṁ śubham।
Bhuktimuktipradaṁ loke sevyaṁ śivapadārthinām॥ 9 ॥
हिंदी अर्थ: हे राम! अब पूजा के सम्पूर्ण शुभ फल को सुनो। यह लोक में भुक्ति (भोग) और मुक्ति (मोक्ष) प्रदान करने वाली है, और शिवपद चाहने वालों के लिए सेव्य (सेवा करने योग्य) है।
English Translation: Now, O Rama, listen to the entire auspicious fruit of worship. It bestows enjoyment and liberation in this world, and is to be served by those seeking the state of Shiva.
Shloka 12.10
यः पूजयति देवेशं भक्त्या परमया युतः।
स याति शिवसायुज्यं न भूयोऽपि निवर्तते॥१०॥
Yaḥ pūjayati deveśaṁ bhaktyā paramayā yutaḥ।
Sa yāti śivasāyujyaṁ na bhūyo’pi nivartate॥ 10 ॥
हिंदी अर्थ: जो परम भक्ति से युक्त होकर देवेश्वर (शिव) की पूजा करता है, वह शिव सायुज्य को प्राप्त होता है और फिर कभी नहीं लौटता।
English Translation: He who worships the Lord of gods with supreme devotion attains oneness with Shiva and never returns (to samsara).
Shloka 12.11
पत्रं पुष्पं फलं तोयं यो मे भक्त्या प्रयच्छति।
तस्याहं सुलभः शम्भो भक्त्या प्रीतो भवामि च॥११॥
Patraṁ puṣpaṁ phalaṁ toyaṁ yo me bhaktyā prayacchati।
Tasyāhaṁ sulabhaḥ śambho bhaktyā prīto bhavāmi ca॥ 11 ॥
हिंदी अर्थ: जो मुझे भक्ति से पत्ता, पुष्प, फल या जल अर्पित करता है, उसके लिए मैं सुलभ हूँ, हे शम्भो! और भक्ति से प्रसन्न हो जाता हूँ।
English Translation: Whoever offers to Me a leaf, flower, fruit, or water with devotion — for him I am easily attainable, O Shambho, and I become pleased by devotion.
Shloka 12.12
निर्गुणस्य हि मे राम पूजा सगुणसम्भवा।
भक्तानुकम्पया सिद्धा नान्यथा तत्त्वदर्शिनाम्॥१२॥
Nirguṇasya hi me rāma pūjā saguṇasambhavā।
Bhaktānukampayā siddhā nānyathā tattvadarśinām॥ 12 ॥
हिंदी अर्थ: हे राम! निर्गुण (गुणों से परे) मेरी पूजा सगुण (गुणों सहित) रूप से होती है। वह भक्तों पर कृपा के कारण सिद्ध होती है, तत्त्वदर्शियों के लिए अन्यथा नहीं।
English Translation: For Me, who am without attributes, O Rama, worship is performed with attributes. It is accomplished due to compassion for devotees, not otherwise for the seers of truth.
Shloka 12.13
यथाशक्ति च यथावित्तं यथा श्रद्धा यथारुचि।
कुर्यात्पूजां सदा राम शिवस्य प्रीतिमिच्छता॥१३॥
Yathāśakti ca yathāvittaṁ yathā śraddhā yathāruci।
Kuryāt pūjāṁ sadā rāma śivasya prītim icchatā॥ 13 ॥
हिंदी अर्थ: हे राम! शक्ति, वित्त (धन), श्रद्धा और रुचि के अनुसार, जो शिव की प्रीति चाहता है, उसे सदा पूजा करनी चाहिए।
English Translation: According to capacity, according to wealth, according to faith, and according to liking, O Rama, one who desires Shiva's pleasure should always perform worship.
Shloka 12.14
न द्रव्यैर्नैव विद्यया न योगेन न कर्मणा।
शिवः प्रीयेत राम त्वं भक्त्या केवलया नरः॥१४॥
Na dravyair naiva vidyayā na yogena na karmaṇā।
Śivaḥ prīyeta rāma tvaṁ bhaktyā kevalayā naraḥ॥ 14 ॥
हिंदी अर्थ: हे राम! न द्रव्यों से, न विद्या से, न योग से, न कर्म से — नर शिव को प्रसन्न कर सकता है — केवल भक्ति से ही।
English Translation: Neither by materials, nor by knowledge, nor by yoga, nor by action, O Rama, does a person please Shiva — only by pure devotion.
Shloka 12.15
तस्मात्सर्वप्रयत्नेन शिवभक्तिं समाचरेत्।
नान्या गतिः शिवस्यास्ति नान्य उपाय ईश्वरे॥१५॥
Tasmāt sarvaprayatnena śivabhaktiṁ samācaret।
Nānyā gatiḥ śivasyāsti nānya upāya īśvare॥ 15 ॥
हिंदी अर्थ: इसलिए सभी प्रयत्नों से शिवभक्ति का आचरण करना चाहिए। शिव की कोई दूसरी गति नहीं है, ईश्वर (को प्रसन्न करने) का कोई दूसरा उपाय नहीं है।
English Translation: Therefore, with all efforts, one should practice devotion to Shiva. There is no other means to Shiva, no other method to please the Lord.
Shloka 12.16
अहं हि सर्वदा राम भक्तानां हृदि संस्थितः।
भक्त्या स दृश्यते राम न ज्ञानेन न कर्मणा॥१६॥
Ahaṁ hi sarvadā rāma bhaktānāṁ hṛdi saṁsthitaḥ।
Bhaktyā sa dṛśyate rāma na jñānena na karmaṇā॥ 16 ॥
हिंदी अर्थ: हे राम! मैं सदा भक्तों के हृदय में स्थित हूँ। हे राम! वह (मैं) भक्ति से दिखाई देता हूँ, न ज्ञान से, न कर्म से।
English Translation: O Rama, I always dwell in the hearts of devotees. O Rama, I am seen through devotion, not through knowledge, not through action.
Shloka 12.17
भक्त्या त्वहं प्रसीदामि भक्त्या त्वहं सनातनः।
भक्त्या त्वहं परं ब्रह्म भक्त्या त्वहं परेश्वरः॥१७॥
Bhaktyā tv ahaṁ prasīdāmi bhaktyā tv ahaṁ sanātanaḥ।
Bhaktyā tv ahaṁ paraṁ brahma bhaktyā tv ahaṁ pareśvaraḥ॥ 17 ॥
हिंदी अर्थ: भक्ति से मैं प्रसन्न होता हूँ, भक्ति से मैं सनातन हूँ। भक्ति से मैं परम ब्रह्म हूँ, भक्ति से मैं परमेश्वर हूँ।
English Translation: Through devotion I am pleased; through devotion I am eternal. Through devotion I am Supreme Brahman; through devotion I am the Supreme Lord.
Shloka 12.18
भक्त्या त्वहं सुलभतां याति नान्यथा क्वचित्।
तस्माद्भक्तिमयो भूत्वा भक्तिमेव समाश्रयेत्॥१८॥
Bhaktyā tv ahaṁ sulabhatāṁ yāti nānyathā kvacit।
Tasmād bhaktimayo bhūtvā bhaktim eva samāśrayet॥ 18 ॥
हिंदी अर्थ: भक्ति से ही मैं सुलभता को प्राप्त होता हूँ, अन्यथा कभी नहीं। इसलिए भक्तिमय होकर, केवल भक्ति का ही आश्रय लेना चाहिए।
English Translation: Through devotion alone I become easily attainable, never otherwise. Therefore, becoming devotion itself, one should take refuge only in devotion.
Shloka 12.19
भक्तिर्नाम परानन्दो भक्तिर्नाम परं पदम्।
भक्तिर्नाम परो मोक्षो भक्तिर्नाम परं तपः॥१९॥
Bhakti nāma parānando bhakti nāma paraṁ padam।
Bhakti nāma paro mokṣo bhakti nāma paraṁ tapaḥ॥ 19 ॥
हिंदी अर्थ: भक्ति का नाम ही परम आनन्द है, भक्ति का नाम ही परम पद है। भक्ति का नाम ही परम मोक्ष है, भक्ति का नाम ही परम तप है।
English Translation: Devotion is the name of supreme bliss; devotion is the name of the supreme state. Devotion is the name of supreme liberation; devotion is the name of supreme austerity.
Shloka 12.20
भक्तिरेव परो धर्मो भक्तिरेव परा श्रुतिः।
भक्त्या सर्वं समाप्नोति भक्त्या सर्वं विमुच्यते॥२०॥
Bhakti eva paro dharmo bhakti eva parā śrutiḥ।
Bhaktyā sarvaṁ samāpnoti bhaktyā sarvaṁ vimucyate॥ 20 ॥
हिंदी अर्थ: भक्ति ही परम धर्म है, भक्ति ही परम वेद है। भक्ति से सब कुछ प्राप्त होता है, भक्ति से सब कुछ मुक्त हो जाता है।
English Translation: Devotion alone is the highest duty; devotion alone is the supreme scripture. Through devotion one attains everything; through devotion everything is liberated.
Shloka 12.21
न भक्तिसदृशं लोके सुखमन्यत्कथंचन।
न भक्तिसदृशी मुक्तिर्न भक्तिसदृशी गतिः॥२१॥
Na bhaktisadṛśaṁ loke sukham anyat kathaṁcana।
Na bhaktisadṛśī muktir na bhaktisadṛśī gatiḥ॥ 21 ॥
हिंदी अर्थ: लोक में भक्ति के समान दूसरा कोई सुख नहीं है। भक्ति के समान मुक्ति नहीं, भक्ति के समान गति नहीं।
English Translation: There is no other happiness in the world like devotion. There is no liberation like devotion, no goal like devotion.
Shloka 12.22
तस्माद्भक्तिं विना राम मोक्षो नैवोपपद्यते।
मद्भक्तो भक्तियोगेन योगिनामपि दुर्लभः॥२२॥
Tasmād bhaktiṁ vinā rāma mokṣo naivopapadyate।
Madbhakto bhaktiyogena yoginām api durlabhaḥ॥ 22 ॥
हिंदी अर्थ: हे राम! इसलिए भक्ति के बिना मोक्ष की प्राप्ति नहीं होती। मेरा भक्ति-योग में लगा भक्त योगियों के लिए भी दुर्लभ है।
English Translation: Therefore, O Rama, without devotion, liberation is not possible. My devotee, engaged in the yoga of devotion, is rare even among yogis.
Shloka 12.23
भक्तिर्हि कारणं राम सुखस्यैहिक पार्थिव।
भक्तिरेव हि मोक्षस्य भक्तिरेव परा गतिः॥२३॥
Bhakti hi kāraṇaṁ rāma sukhasyaaihika pārthiva।
Bhakti reva hi mokṣasya bhakti reva parā gatiḥ॥ 23 ॥
हिंदी अर्थ: हे राम! भक्ति ही इस लोक में सुख का कारण है। भक्ति ही मोक्ष का साधन है, भक्ति ही परम गति है।
English Translation: Devotion indeed is the cause of happiness in this worldly life, O Rama. Devotion alone is the cause of liberation; devotion alone is the supreme goal.
Shloka 12.24
न भक्त्या विद्यते राम पापं नैव कुतश्चन।
भक्त्या शिवश्च सन्तुष्टो ददाति परमं पदम्॥२४॥
Na bhaktyā vidyate rāma pāpaṁ naiva kutaścana।
Bhaktyā śivaś ca santuṣṭo dadāti paramaṁ padam॥ 24 ॥
हिंदी अर्थ: हे राम! भक्ति से पाप कहीं से भी नहीं लगता। भक्ति से शिव संतुष्ट होकर परम पद (मोक्ष) प्रदान करते हैं।
English Translation: O Rama, through devotion, sin does not exist at all, from anywhere. Shiva, pleased by devotion, bestows the supreme state.
Shloka 12.25
भक्त्यैव सर्वमाप्नोति भक्त्यैव परमं सुखम्।
भक्त्यैव परमानन्दं भक्त्या शिवतनुं लभेत्॥२५॥
Bhaktyaiva sarvam āpnoti bhaktyaiva paramaṁ sukham।
Bhaktyaiva paramānandaṁ bhaktyā śivatanuṁ labhet॥ 25 ॥
हिंदी अर्थ: केवल भक्ति से ही सब कुछ प्राप्त होता है, केवल भक्ति से ही परम सुख प्राप्त होता है। केवल भक्ति से ही परमानन्द प्राप्त होता है, भक्ति से शिव का स्वरूप प्राप्त होता है।
English Translation: Through devotion alone one attains everything; through devotion alone the supreme happiness. Through devotion alone supreme bliss; through devotion one attains the form of Shiva.
Shloka 12.26
नान्तरं भक्तियोगस्य दर्शयन्ति मनीषिणः।
भक्त्या हि दृश्यते सर्वं नान्यथा तत्त्वदर्शिभिः॥२६॥
Nāntaraṁ bhaktiyogasya darśayanti manīṣiṇaḥ।
Bhaktyā hi dṛśyate sarvaṁ nānyathā tattvadarśibhiḥ॥ 26 ॥
हिंदी अर्थ: भक्तियोग का कोई अन्तर (भेद) विद्वान नहीं बताते। भक्ति से ही सब कुछ दिखाई देता है, तत्त्वदर्शियों के लिए अन्यथा नहीं।
English Translation: The wise do not show any distinction within the yoga of devotion. Through devotion alone is everything seen, not otherwise for the seers of truth.
Shloka 12.27
तस्माद्भक्त्या परा राम भक्त्या मुक्तिर्न संशयः।
य एतद्वेत्ति तत्त्वेन स मुक्तो भवति ध्रुवम्॥२७॥
Tasmād bhaktyā parā rāma bhaktyā muktir na saṁśayaḥ।
Ya etad vetti tattvena sa mukto bhavati dhruvam॥ 27 ॥
हिंदी अर्थ: हे राम! इसलिए भक्ति ही परम साधन है, भक्ति से ही मुक्ति है — इसमें कोई संदेह नहीं। जो इसे तत्त्व से जान लेता है, वह निश्चित रूप से मुक्त हो जाता है।
English Translation: Therefore, O Rama, devotion is supreme; through devotion is liberation — no doubt. He who knows this truly becomes certainly liberated.
Shloka 12.28
अथ ते कथयिष्यामि भक्तानां लक्षणं शुभम्।
यैर्विना भक्ततासिद्धिर्नाकस्माच्छिववल्लभ॥२८॥
Atha te kathayiṣyāmi bhaktānāṁ lakṣaṇaṁ śubham।
Yair vinā bhaktatāsiddhir nākasmāc chivavallabha॥ 28 ॥
हिंदी अर्थ: अब मैं तुमसे भक्तों के शुभ लक्षण बताऊँगा। जिनके बिना भक्तता सिद्ध नहीं होती, हे शिववल्लभ (राम)!
English Translation: Now I shall tell you the auspicious characteristics of devotees. Without which, the state of devotion is not accomplished, O beloved of Shiva (Rama).
Shloka 12.29
दयादया क्षमा शान्तिर्दानं सत्यं द्विजप्रिया।
अहिंसा च प्रियं वाक्यं यतिर्मैत्री दृढव्रतः॥२९॥
Dayā dayā kṣamā śāntir dānaṁ satyaṁ dvijapriyā।
Ahiṁsā ca priyaṁ vākyaṁ yatir maitrī dṛḍhavrataḥ॥ 29 ॥
हिंदी अर्थ: दया, क्षमा, शान्ति, दान, सत्य, ब्राह्मणों (द्विज) में प्रीति, अहिंसा, मधुर वचन, संयम, मैत्री (मित्रता) और दृढ़ व्रत — (ये भक्त के लक्षण हैं)।
English Translation: Compassion, forgiveness, peace, charity, truth, love for the twice-born, non-violence, sweet speech, self-restraint, friendliness, and firm vows.
Shloka 12.30
सदाचारः सदा शौचं सदा सन्तोष आर्जवम्।
शास्त्रेष्वास्था हरेर्भक्तिः शिवे चापि हरौ तथा॥३०॥
Sadācāraḥ sadā śaucaṁ sadā santoṣa ārjavam।
Śāstreṣv āsthā harer bhaktiḥ śive cāpi harau tathā॥ 30 ॥
हिंदी अर्थ: सदाचार, सदा शौच (पवित्रता), सदा सन्तोष, सरलता, शास्त्रों में आस्था, और हरि तथा शिव दोनों में भक्ति (द्वेषभाव से रहित एकता)।
English Translation: Good conduct, constant purity, constant contentment, straightforwardness, faith in scriptures, and devotion to both Hari and Shiva (without distinction).
Shloka 12.31
अनसूया दयालुत्वं त्यागः सत्यं दमः शमः।
शिवभक्तस्य लिङ्गानि भवन्ति रघुनन्दन॥३१॥
Anasūyā dayālutvaṁ tyāgaḥ satyaṁ damaḥ śamaḥ।
Śivabhaktasya liṅgāni bhavanti raghunandana॥ 31 ॥
हिंदी अर्थ: हे रघुनन्दन! निंदा का अभाव, दयालुता, त्याग, सत्य, दम (इंद्रियों का वश में करना) और शम (मन का वश में करना) — ये शिवभक्त के लक्षण होते हैं।
English Translation: Absence of fault-finding, compassion, renunciation, truth, self-control (dama), and mental tranquility (śama) — these are the characteristics of a devotee of Shiva, O Raghunandana.
Shloka 12.32
न द्वेष्टि न प्रहृष्येत न शोचति न काङ्क्षति।
समः सर्वेषु भूतेषु शिवभक्तः स उच्यते॥३२॥
Na dveṣṭi na prahṛṣyeta na śocati na kāṅkṣati।
Samaḥ sarveṣu bhūteṣu śivabhaktaḥ sa ucyate॥ 32 ॥
हिंदी अर्थ: (वह) न द्वेष करता है, न अत्यधिक हर्षित होता है, न शोक करता है, न किसी चीज़ की कामना करता है। सब भूतों में सम (समभाव) रखने वाला वह शिवभक्त कहलाता है।
English Translation: He does not hate, does not excessively rejoice, does not grieve, does not desire. He who is equal towards all beings is called a devotee of Shiva.
Shloka 12.33
एवं लक्षणसम्पन्नः शिवभक्तो नरोत्तमः।
तस्माद्भक्तिं परां कुर्याच्छिवलोकजिगीषया॥३३॥
Evaṁ lakṣaṇasampannaḥ śivabhakto narottamaḥ।
Tasmād bhaktiṁ parāṁ kuryāc chivalokajigīṣayā॥ 33 ॥
हिंदी अर्थ: इस प्रकार लक्षणों से सम्पन्न शिवभक्त ही श्रेष्ठ पुरुष (नरोत्तम) है। इसलिए शिवलोक को जीतने (प्राप्त करने) की इच्छा से परम भक्ति करनी चाहिए।
English Translation: The devotee of Shiva endowed with these characteristics is the best of men. Therefore, desiring to attain the world of Shiva, one should practice supreme devotion.
Shloka 12.34
नान्यः पन्था विमुक्तस्य शिवभक्तिमृते द्विज।
शिवभक्त्या विना राम न मोक्षं प्राप्नुयात्क्वचित्॥३४॥
Nānyaḥ panthā vimuktasya śivabhaktim ṛte dvija।
Śivabhaktyā vinā rāma na mokṣaṁ prāpnuyāt kvacit॥ 34 ॥
हिंदी अर्थ: हे द्विज (राम)! शिवभक्ति के अतिरिक्त मुक्ति का कोई दूसरा मार्ग नहीं है। हे राम! शिवभक्ति के बिना कभी मोक्ष प्राप्त नहीं होता।
English Translation: There is no other path for liberation except devotion to Shiva, O twice-born (Rama). Without devotion to Shiva, O Rama, one cannot attain liberation anywhere.
Shloka 12.35
यद्यपि स्युर्बहुविधाः पन्थानः शिवशासने।
भक्त्यधीनः सदा शम्भुर्न चान्येन प्रसीदति॥३५॥
Yadyapi syur bahuvidhāḥ panthānaḥ śivaśāsane।
Bhaktyadhīnaḥ sadā śambhur nānyena prasīdati॥ 35 ॥
हिंदी अर्थ: यद्यपि शिव के शासन में बहुत प्रकार के मार्ग हैं, फिर भी शम्भु सदा भक्ति के अधीन हैं, दूसरे (साधनों) से प्रसन्न नहीं होते।
English Translation: Although there are many paths in Shiva's dispensation, Shambhu is always dependent on devotion; He is not pleased by other means.
Shloka 12.36
ये भक्ताः शिवभक्ताश्च ते मुक्ताः शिवभक्तितः।
ये शिवं न भजन्त्यन्ये ते नरा नरकौकसः॥३६॥
Ye bhaktāḥ śivabhaktāśca te muktāḥ śivabhaktitaḥ।
Ye śivaṁ na bhajantyanye te narā narakaukasaḥ॥ 36 ॥
हिंदी अर्थ: जो शिवभक्त हैं, वे शिवभक्ति से मुक्त हो जाते हैं। जो दूसरे शिव का भजन नहीं करते, वे मनुष्य नरक के निवासी हैं।
English Translation: Those who are devotees of Shiva are liberated through devotion to Shiva. Others who do not worship Shiva are men dwelling in hell.
Shloka 12.37
तस्मात्सर्वप्रयत्नेन शिवभक्तो भवेन्नरः।
शिवभक्तो भवेद्यस्तु स शिवत्वमवाप्नुयात्॥३७॥
Tasmāt sarvaprayatnena śivabhakto bhavennaraḥ।
Śivabhakto bhavedyastu sa śivatvam avāpnuyāt॥ 37 ॥
हिंदी अर्थ: इसलिए सब प्रयत्नों से मनुष्य शिवभक्त हो जाए। जो मनुष्य शिवभक्त हो जाता है, वह शिवत्व (शिव के समान अवस्था) को प्राप्त कर लेता है।
English Translation: Therefore, with all efforts, man should become a devotee of Shiva. He who becomes a devotee of Shiva attains the state of Shiva.
Shloka 12.38
इदं रहस्यं परमं सर्ववेदेषु गोपितम्।
शिवभक्तेन वक्तव्यं न देयं यस्य कस्यचित्॥३८॥
Idaṁ rahasyaṁ paramaṁ sarvavedeṣu gopitam।
Śivabhaktena vaktavyaṁ na deyaṁ yasya kasyacit॥ 38 ॥
हिंदी अर्थ: यह परम रहस्य सब वेदों में भी गुप्त रखा गया है। यह केवल शिवभक्तों द्वारा कहा जाना चाहिए, किसी को भी (अयोग्य को) नहीं देना चाहिए।
English Translation: This supreme secret is hidden even in all the Vedas. It should be spoken only by a devotee of Shiva, not given to just anyone.
Shloka 12.39
यो भक्ताय प्रयच्छेद्वै शिवभक्तिं वदेत सः।
स शिवत्वमवाप्नोति शिवलोके महीयते॥३९॥
Yo bhakāya prayacched vai śivabhaktiṁ vadet saḥ।
Sa śivatvam avāpnoti śivaloke mahīyate॥ 39 ॥
हिंदी अर्थ: जो भक्त (उचित पात्र) को यह देता है, जो शिवभक्ति को कहता है, वह शिवत्व को प्राप्त होता है और शिवलोक में पूजित होता है।
English Translation: He who gives this to a devotee, who speaks of devotion to Shiva, attains the state of Shiva and is honored in the world of Shiva.
Shloka 12.40
एवं मया ते कथितं शिवभक्तिफलं शुभम्।
य एतच्छृणुयान्नित्यं स याति परमां गतिम्॥४०॥
Evaṁ mayā te kathitaṁ śivabhaktiphalaṁ śubham।
Ya etac chṛṇuyān nityaṁ sa yāti paramāṁ gatim॥ 40 ॥
हिंदी अर्थ: इस प्रकार तुमसे शिवभक्ति का शुभ फल कहा गया। जो इसका नित्य श्रवण करता है, वह परम गति को प्राप्त होता है।
English Translation: Thus, the auspicious fruit of devotion to Shiva has been told to you by Me. He who listens to this daily attains the supreme goal.
Shloka 12.41
सूत उवाच।
इति श्रुत्वा रघुश्रेष्ठः शिववाक्यमनुत्तमम्।
प्रणम्य शिरसा देवं पुनः पप्रच्छ राघवः॥४१॥
Sūta uvāca।
Iti śrutvā raghuśreṣṭhaḥ śivavākyam anuttamam।
Praṇamya śirasā devaṁ punaḥ papraccha rāghavaḥ॥ 41 ॥
हिंदी अर्थ: सूतजी ने कहा — इस प्रकार शिव का अनुत्तम वचन सुनकर, रघुश्रेष्ठ (राम) ने सिर झुकाकर देव को प्रणाम किया, और फिर से पूछा।
English Translation: Suta said: Having thus heard the excellent words of Shiva, the best of the Raghu dynasty (Rama), bowing his head to the Lord, asked again.
Shloka 12.42
श्रीराम उवाच।
भगवन्केन विधिना त्वां ध्यायेत्परमेश्वरम्।
समाधिं क्रममास्थाय कथं ध्यानपरो भवेत्॥४२॥
Śrīrāma uvāca।
Bhagavan kena vidhinā tvāṁ dhyāyet parameśvaram।
Samādhiṁ kramam āsthāya kathaṁ dhyānaparo bhavet॥ 42 ॥
हिंदी अर्थ: श्रीराम बोले — हे भगवन्! किस विधि से आप परमेश्वर का ध्यान करे? समाधि के क्रम का आश्रय लेकर कैसे ध्यानपरायण हो?
English Translation: Shri Rama said: O Lord! By what method should one meditate on You, the Supreme Lord? Adopting the order of samādhi, how does one become absorbed in meditation?
Shloka 12.43
श्रीशिव उवाच।
शृणु राम प्रवक्ष्यामि ध्यानविधिमनुत्तमम्।
येन ध्यानप्रभावेन मां पश्यन्ति मनीषिणः॥४३॥
Śrīśiva uvāca।
Śṛṇu rāma pravakṣyāmi dhyānavidhim anuttamam।
Yena dhyānaprabhāvena māṁ paśyanti manīṣiṇaḥ॥ 43 ॥
हिंदी अर्थ: श्रीशिव बोले — हे राम! सुनो, मैं ध्यान की अनुत्तम विधि बताऊँगा। जिस ध्यान के प्रभाव से विद्वान मुझे देखते (प्राप्त करते) हैं।
English Translation: Shri Shiva said: Listen, O Rama, I shall tell you the excellent method of meditation. By the power of which meditation, the wise see (attain) Me.
Shloka 12.44
प्राणायामेन वायुं च शरीरस्थं जितात्मना।
यमेन नियमेनैव विनियम्य शनैः शनैः॥४४॥
Prāṇāyāmena vāyuṁ ca śarīrasthaṁ jitātmanā।
Yamena niyamenaiva viniyamya śanaiḥ śanaiḥ॥ 44 ॥
हिंदी अर्थ: (पहले) प्राणायाम के द्वारा शरीर में स्थित वायु (प्राणों) को, और यम-नियम के द्वारा (इंद्रियों और मन को), आत्मा को जीतकर, धीरे-धीरे वश में करना चाहिए।
English Translation: Through prāṇāyāma (breath control), the air (prāṇa) within the body, and through yama and niyama (restraints and observances), controlling them gradually with a self-conquered mind.
Shloka 12.45
विषयेभ्यो मनो हृत्वा बुद्धिं हृदि निवेशयेत्।
ततः समाधिमास्थाय ध्यायेच्छिवमनामयम्॥४५॥
Viṣayebhyo mano hṛtvā buddhiṁ hṛdi niveśayet।
Tataḥ samādhim āsthāya dhyāyec chivam anāmayam॥ 45 ॥
हिंदी अर्थ: विषयों से मन को हटाकर, बुद्धि को हृदय में स्थापित करे। तत्पश्चात् समाधि का आश्रय लेकर, रोगरहित (स्वयंप्रकाश) शिव का ध्यान करे।
English Translation: Withdrawing the mind from sense objects, he should establish the intellect in the heart. Then, resorting to samādhi, he should meditate on Shiva, the disease-free (self-luminous).
Shloka 12.46
ऊर्ध्वरेतसमेकाक्षं रुद्राक्षं शूलपाणिनम्।
ध्यायेद्धृदि गतं शम्भुं सर्वाभरणभूषितम्॥४६॥
Ūrdhvaretasam ekākṣaṁ rudrākṣaṁ śūlapāṇinam।
Dhyāyed dheḍi gataṁ śambhuṁ sarvābharaṇabhūṣitam॥ 46 ॥
हिंदी अर्थ: ऊर्ध्वरेतस् (ब्रह्मचारी स्वरूप), एकाक्षर (ॐ के स्वरूप), रुद्राक्षधारी, शूलपाणि, हृदय में स्थित, सभी आभूषणों से विभूषित शम्भु का ध्यान करना चाहिए।
English Translation: He should meditate on Shambhu, who is celibate (ūrdhvaretas), who is the single syllable (Om), who bears rudrākṣa, who holds the trident, who dwells in the heart, adorned with all ornaments.
Shloka 12.47
चन्द्रकोटिसुशीतलं कोटिसूर्यसमप्रभम्।
ध्यायञ्जपन्सदा राम मुच्यते नात्र संशयः॥४७॥
Candrakoṭisuśītalaṁ koṭisūryasamaprabham।
Dhyāyañ japan sadā rāma mucyate nātra saṁśayaḥ॥ 47 ॥
हिंदी अर्थ: हे राम! करोड़ों चन्द्रमाओं के समान अति शीतल, करोड़ों सूर्यों के समान तेजस्वी (शिव) का ध्यान और जप करता हुआ मनुष्य मुक्त हो जाता है — इसमें कोई संदेह नहीं।
English Translation: O Rama, meditating and chanting on Shiva, who is cool as millions of moons and radiant as millions of suns, man is liberated — there is no doubt.
Shloka 12.48
ध्यानं हि परमं ज्ञानं ध्यानं हि परमं तपः।
ध्यानं हि परमो योगो ध्यानं हि परमा गतिः॥४८॥
Dhyānaṁ hi paramaṁ jñānaṁ dhyānaṁ hi paramaṁ tapaḥ।
Dhyānaṁ hi paramo yogo dhyānaṁ hi paramā gatiḥ॥ 48 ॥
हिंदी अर्थ: ध्यान ही परम ज्ञान है, ध्यान ही परम तप है। ध्यान ही परम योग है, ध्यान ही परम गति है।
English Translation: Meditation alone is supreme knowledge; meditation alone is supreme austerity. Meditation alone is supreme yoga; meditation alone is the supreme goal.
Shloka 12.49
ध्यानेन दृश्यते शम्भुर्ध्यानेनाप्नोति शंकरम्।
ध्यानेन दह्यते पापं ध्यानेनाराध्यते शिवः॥४९॥
Dhyānena dṛśyate śambhur dhyānenāpnoti śaṅkaram।
Dhyānena dahyate pāpaṁ dhyānenārādhyate śivaḥ॥ 49 ॥
हिंदी अर्थ: ध्यान से शम्भु दिखाई देते हैं, ध्यान से शंकर प्राप्त होते हैं। ध्यान से पाप जल जाता है, ध्यान से शिव की आराधना होती है।
English Translation: Through meditation, Shambhu is seen; through meditation, one attains Shankara. Through meditation, sin is burnt; through meditation, Shiva is worshipped.
Shloka 12.50
आसीनः स्थित आसीनो गच्छन्नाचम्य पश्यन्।
सदा शिवं ध्यायते यस्तु स याति शिवसाम्यताम्॥५०॥
Āsīnaḥ sthita āsīno gacchann ācamya paśyan।
Sadā śivaṁ dhyāyate yastu sa yāti śivasāmyatām॥ 50 ॥
हिंदी अर्थ: बैठा हुआ, खड़ा हुआ, शयन करता हुआ, आचमन करता हुआ, देखता हुआ — जो सदा शिव का ध्यान करता है, वह शिव की समता (शिवत्व) को प्राप्त होता है।
English Translation: Whether sitting, standing, lying down, sipping water, or seeing — he who always meditates on Shiva attains equality with Shiva.
Shloka 12.51
नाधारो न च वा भूमिर्न द्रव्यं न क्रिया न च।
ध्यानं तु मनसः स्थैर्यं शिवस्य परमार्थतः॥५१॥
Nādhāro na ca vā bhūmir na dravyaṁ na kriyā na ca।
Dhyānaṁ tu manasaḥ sthairyaṁ śivasya paramārthataḥ॥ 51 ॥
हिंदी अर्थ: (ध्यान के लिए) न कोई आधार चाहिए, न पृथ्वी, न कोई द्रव्य, न क्रिया, न ही कुछ और। वस्तुतः शिव का ध्यान तो मन की स्थिरता है।
English Translation: For meditation, no support, no ground, no material, no action, nothing else is needed. In truth, meditation on Shiva is just the steadiness of the mind.
Shloka 12.52
चञ्चलं हि मनः क्षिप्रं प्रसह्य वशमानयेत्।
प्राणायामेन योगेन विनियम्य शनैः शनैः॥५२॥
Cañcalaṁ hi manaḥ kṣipraṁ prasahya vaśam ānayet।
Prāṇāyāmena yogena viniyamya śanaiḥ śanaiḥ॥ 52 ॥
हिंदी अर्थ: मन अत्यन्त चञ्चल और क्षिप्र (तुरंत विचलित होने वाला) है, उसे बलपूर्वक वश में करना चाहिए। प्राणायाम और योग के द्वारा धीरे-धीरे उसे नियमित करना चाहिए।
English Translation: The mind is indeed restless and quick; forcefully bring it under control. Gradually restrain it through prāṇāyāma and yoga.
Shloka 12.53
यथा स्थाणुस्तथा देहं स्थिरं कृत्वा समाहितः।
ईषदुन्मीलिताक्षो वा स्फुरदोष्ठपुटच्छदः॥५३॥
Yathā sthāṇus tathā dehaṁ sthiraṁ kṛtvā samāhitaḥ।
Īṣad unmīlitākṣo vā sphurad oṣṭhapuṭacchadaḥ॥ 53 ॥
हिंदी अर्थ: जैसे स्थाणु (खंभा) स्थिर रहता है, वैसे ही देह को स्थिर करके, एकाग्र होकर, आँखें कुछ खोलकर या (आधी बंद करके) और होंठों के पुटों (बेर) को कुछ खोलकर (ध्यान करे)।
English Translation: Making the body as steady as a pillar, with collected mind, with eyes slightly open or half-closed, and with lips slightly parted.
Shloka 12.54
दृष्टिं नासाग्रसंलग्नां कृत्वा ध्यायेच्छिवं हृदि।
नाहारपरमः सन्ध्यामुपासीत यथाविधि॥५४॥
Dṛṣṭiṁ nāsāgrasaṁlagnāṁ kṛtvā dhyāyec chivaṁ hṛdi।
Nāhāraparamaḥ sandhyām upāsīta yathāvidhi॥ 54 ॥
हिंदी अर्थ: दृष्टि को नासिका के अग्रभाग पर लगाकर, हृदय में शिव का ध्यान करे। भोजन में अति आसक्त न होकर, संध्या (सन्ध्या वन्दन) को यथाविधि उपासना करे।
English Translation: Fixing the gaze at the tip of the nose, he should meditate on Shiva in the heart. Not overly attached to food, he should worship the twilight (sandhyā) according to the prescribed method.
Shloka 12.55
यः सदा ध्यानयोगेन शिवमाराधयेत्स्वयम्।
सर्वपापविनिर्मुक्तः शिवलोकमवाप्नुयात्॥५५॥
Yaḥ sadā dhyānayogena śivam ārādhayet svayam।
Sarvapāpavinirmuktaḥ śivalokam avāpnuyāt॥ 55 ॥
हिंदी अर्थ: जो स्वयं सदा ध्यानयोग के द्वारा शिव की आराधना करता है, वह सब पापों से मुक्त होकर शिवलोक को प्राप्त होता है।
English Translation: He who always worships Shiva through the yoga of meditation, freed from all sins, attains the world of Shiva.
Shloka 12.56
एतत्ते कथितं राम ध्यानयोगस्य वैभवम्।
समाधिविधिमप्यन्यं प्रवक्ष्यामि शृणुष्व मे॥५६॥
Etat te kathitaṁ rāma dhyānayogasya vaibhavam।
Samādhividhim apy anyaṁ pravakṣyāmi śṛṇuṣva me॥ 56 ॥
हिंदी अर्थ: हे राम! इस प्रकार तुमसे ध्यानयोग का वैभव कहा गया। अब दूसरे समाधि विधि को भी बताऊँगा, मुझसे सुनो।
English Translation: Thus, O Rama, the glory of the yoga of meditation has been told to you. Now I shall also describe another method of samādhi, listen to Me.
Shloka 12.57
योगारूढो जितश्वासो मनः संयम्य चिन्तयेत्।
एकमेव परं तत्त्वं शिवं निर्विकल्पकम्॥५७॥
Yogārūḍho jitaśvāso manaḥ saṁyamya cintayet।
Ekam eva paraṁ tattvaṁ śivaṁ nirvikalpakam॥ 57 ॥
हिंदी अर्थ: योग में आरूढ़, श्वास को जीतकर, मन को संयमित करके, केवल एक परम तत्त्व निर्विकल्पक शिव का चिन्तन करे।
English Translation: Established in yoga, having conquered the breath, restraining the mind, he should contemplate only on the one supreme Reality, Shiva, who is without modifications.
Shloka 12.58
यदा यदा मनो याति विकल्पं मोहमोहितम्।
तदा तदा स्वयं नीत्वा शिवमेव समभ्यसेत्॥५८॥
Yadā yadā mano yāti vikalpaṁ mohamohitam।
Tadā tadā svayaṁ nītvā śivam evam samabhyaset॥ 58 ॥
हिंदी अर्थ: जब-जब मोह से मोहित मन विकल्प (विकार, विक्षेप) को प्राप्त होता है, तब-तब उसे (आप) स्वयं हटाकर, केवल शिव का ही अभ्यास करना चाहिए।
English Translation: Whenever the mind, deluded by illusion, goes into thought-constructs (vikalpa), then, withdrawing it by oneself, one should practice only Shiva.
Shloka 12.59
अभ्यासात्तस्य नित्यं हि प्रज्ञा प्रादुर्भवेत्स्वतः।
तया संपश्यते विश्वं शिवमात्मानमव्ययम्॥५९॥
Abhyāsāt tasya nityaṁ hi prajñā prādurbhavet svataḥ।
Tayā saṁpaśyate viśvaṁ śivam ātmānam avyayam॥ 59 ॥
हिंदी अर्थ: उसके नित्य अभ्यास से ही अपने आप प्रज्ञा (आत्मज्ञान) प्रकट हो जाता है। उस (प्रज्ञा) के द्वारा वह इस विश्व को अविनाशी शिव आत्मा के रूप में देखता है।
English Translation: Through constant practice of that, wisdom (prajñā) manifests spontaneously. By that, he sees this universe as the imperishable Shiva, the Self.
Shloka 12.60
एवं समाधियोगेन शिवं पश्यन्ति तत्त्वतः।
ते यान्ति परमं स्थानं यत्र गत्वा न शोचति॥६०॥
Evaṁ samādhiyogena śivaṁ paśyanti tattvataḥ।
Te yānti paramaṁ sthānaṁ yatra gatvā na śocati॥ 60 ॥
हिंदी अर्थ: इस प्रकार समाधियोग से शिव का तत्त्व से दर्शन करते हैं। वे परम स्थान को प्राप्त होते हैं, जहाँ जाने पर (कोई) शोक नहीं करता।
English Translation: Thus, through the yoga of samādhi, they see Shiva in truth. They attain the supreme place, where having gone, one does not grieve.
Shloka 12.61
श्रीराम उवाच।
भगवन्केन विधिना त्वामुपासीत साधकः।
सर्वपापविशुद्धात्मा शिवलोकमवाप्नुयात्॥६१॥
Śrīrāma uvāca।
Bhagavan kena vidhinā tvām upāsīta sādhakaḥ।
Sarvapāpaviśuddhātmā śivalokam avāpnuyāt॥ 61 ॥
हिंदी अर्थ: श्रीराम बोले — हे भगवन्! किस विधि से साधक आपकी उपासना करे, जिससे वह सब पापों से शुद्ध होकर शिवलोक को प्राप्त कर सके?
English Translation: Shri Rama said: O Lord! By what method should the sādhaka worship You, so that, purified of all sins, he may attain the world of Shiva?
Shloka 12.62
श्रीशिव उवाच।
शृणु राम प्रवक्ष्यामि सोपानानि यथाक्रमम्।
उपासनापथः पुण्यो येन मामेति साधकः॥६२॥
Śrīśiva uvāca।
Śṛṇu rāma pravakṣyāmi sopānāni yathākramam।
Upāsanāpathaḥ puṇyo yena māṁ eti sādhakaḥ॥ 62 ॥
हिंदी अर्थ: श्रीशिव बोले — हे राम! सुनो, मैं क्रमशः सीढ़ियाँ (सोपान) बताता हूँ — यह पुण्य उपासना का मार्ग है, जिससे साधक मुझे प्राप्त होता है।
English Translation: Shri Shiva said: Listen, O Rama, I shall describe the steps in order — this is the sacred path of worship, by which the sādhaka attains Me.
Shloka 12.63
प्रथमं शिवयोगेन शिवभक्तिं समाचरेत्।
द्वितीयं शिवयोगेन शिवध्यानं समभ्यसेत्॥६३॥
Prathamaṁ śivayogena śivabhaktiṁ samācaret।
Dvitīyaṁ śivayogena śivadhyānaṁ samabhyaset॥ 63 ॥
हिंदी अर्थ: पहले शिवयोग के द्वारा शिवभक्ति का आचरण करे। दूसरे शिवयोग के द्वारा शिवध्यान का अभ्यास करे।
English Translation: First, through the yoga of Shiva, practice devotion to Shiva. Second, through the yoga of Shiva, practice meditation on Shiva.
Shloka 12.64
तृतीयं शिवयोगेन शिवयोगं समाचरेत्।
एवं पश्यति मां राम साधकः शिवरूपिणम्॥६४॥
Tṛtīyaṁ śivayogena śivayogaṁ samācaret।
Evaṁ paśyati māṁ rāma sādhakaḥ śivarūpiṇam॥ 64 ॥
हिंदी अर्थ: तीसरे शिवयोग के द्वारा शिवयोग (स्थिति) का आचरण करे। इस प्रकार, हे राम! साधक मुझ शिवरूपी को देखता है।
English Translation: Third, through the yoga of Shiva, practice the yoga (union) of Shiva. Thus, O Rama, the sādhaka sees Me, who am of the form of Shiva.
Shloka 12.65
न सोपानक्रमं त्यक्त्वा सद्यो मां प्राप्नुयाद्यदि।
शिवशासनमेतद्धि नास्ति मे शासनादृते॥६५॥
Na sopānakramaṁ tyaktvā sadyo māṁ prāpnuyād yadi।
Śivaśāsanam etaddhi nāsti me śāsanād ṛte॥ 65 ॥
हिंदी अर्थ: सीढ़ी के क्रम को छोड़कर कोई सद्य (तुरंत) मुझे प्राप्त नहीं कर सकता — यह शिव का शासन (नियम) है। मेरे शासन के अतिरिक्त दूसरा कोई मार्ग नहीं है।
English Translation: Without leaving the step-by-step order, one cannot attain Me instantly — this is the rule of Shiva. There is no path other than My rule.
Shloka 12.66
शृणु राम प्रवक्ष्यामि भक्तियोगस्य लक्षणम्।
येन भक्त्या च मां प्राप्य शिवलोके महीयते॥६६॥
Śṛṇu rāma pravakṣyāmi bhaktiyogasya lakṣaṇam।
Yena bhaktyā ca māṁ prāpya śivaloke mahīyate॥ 66 ॥
हिंदी अर्थ: हे राम! सुनो, मैं भक्तियोग के लक्षण बताऊँगा। जिस भक्ति के द्वारा मुझे प्राप्त करके, (साधक) शिवलोक में पूजित होता है।
English Translation: Listen, O Rama, I shall describe the characteristics of the yoga of devotion. By which devotion, attaining Me, one is honored in the world of Shiva.
Shloka 12.67
सर्वदा सर्वभावेन भक्तिं कुर्वीत शाश्वतीम्।
विधिना केवलेनैव यथाभागं यथारुचि॥६७॥
Sarvadā sarvabhāvena bhaktiṁ kurvīta śāśvatīm।
Vidhinā kevalenaiva yathābhāgaṁ yathāruci॥ 67 ॥
हिंदी अर्थ: सदा सर्वभाव से (पूर्णतया) शाश्वत भक्ति करनी चाहिए। केवल विधि (शास्त्र विधि) के अनुसार, यथा अधिकार और अपनी रुचि के अनुसार।
English Translation: Always, with all one's being, one should perform eternal devotion. According to the prescribed method alone, according to one's eligibility and according to one's liking.
Shloka 12.68
न देशनियमो राम न कालनियमः स्मृतः।
न शौचनियमः प्रोक्तो यत्र भक्तिः शिवस्य हि॥६८॥
Na deśaniyamo rāma na kālaniyamaḥ smṛtaḥ।
Na śaucaniyamaḥ prokto yatra bhaktiḥ śivasya hi॥ 68 ॥
हिंदी अर्थ: हे राम! जहाँ शिव की भक्ति है, वहाँ न देश का नियम है, न काल का नियम स्मरण किया जाता है, न शौच का नियम बताया गया है।
English Translation: O Rama, where there is devotion to Shiva, there is no rule of place, no rule of time is recalled, no rule of purity is prescribed.
Shloka 12.69
शिवभक्त्यैव सिद्धिः स्यान्नान्यथा मम सन्निधौ।
भक्तिः प्रीतिकरी नित्यं भक्त्या प्रीतो भवाम्यहम्॥६९॥
Śivabhaktyaiva siddhiḥ syān nānyathā mama sannidhau।
Bhaktiḥ prītikarī nityaṁ bhaktyā prīto bhavāmyaham॥ 69 ॥
हिंदी अर्थ: केवल शिवभक्ति से ही मेरे सन्निध्य में सिद्धि (सफलता) होती है, अन्यथा नहीं। भक्ति सदा प्रीति कराने वाली है, भक्ति से मैं प्रसन्न होता हूँ।
English Translation: Only through devotion to Shiva is success (siddhi) achieved in My proximity, not otherwise. Devotion always pleases; through devotion I become pleased.
Shloka 12.70
ये अन्यदेवता भक्त्या शिवं वा परमेश्वरम्।
तुलया पूजयन्त्येव ते नरा नरकं व्रजेत्॥७०॥
Ye anyadevatā bhaktyā śivaṁ vā parameśvaram।
Tulayā pūjayantyeva te narā narakaṁ vrajet॥ 70 ॥
हिंदी अर्थ: जो लोग अन्य देवताओं और शिव (परमेश्वर) को समान (तुलया) भक्ति से पूजते हैं, वे मनुष्य नरक को प्राप्त होते हैं।
English Translation: Those who worship other deities and Shiva (the Supreme Lord) as equal with devotion — those men go to hell.
Shloka 12.71
तस्माद्विशिष्ट भक्त्या तु शिवमेव सदार्चयेत्।
नान्यदेवं कदाचिद्वै शिवभक्तिविघातकम्॥७१॥
Tasmād viśiṣṭa bhaktyā tu śivam eva sadārcayet।
Nānyadevaṁ kadācid vai śivabhaktighātakam॥ 71 ॥
हिंदी अर्थ: इसलिए विशिष्ट (अनन्य) भक्ति से केवल शिव की ही सदा अर्चना करनी चाहिए। शिवभक्ति में बाधक अन्य देवता को कभी नहीं (पूजना चाहिए)।
English Translation: Therefore, with exclusive (unswerving) devotion, one should always worship only Shiva. Never (worship) any other deity that obstructs devotion to Shiva.
Shloka 12.72
शिवस्मरणमात्रेण पुण्यं भवति पातकम्।
शिवविस्मरणमात्रेण पापं प्रभवति ध्रुवम्॥७२॥
Śivasmaraṇamātreṇa puṇyaṁ bhavati pātakam।
Śivismaraṇamātreṇa pāpaṁ prabhavati dhruvam॥ 72 ॥
हिंदी अर्थ: मात्र शिव के स्मरण से पाप का नाश होता है। मात्र शिव के विस्मरण (भूलने) से पाप बढ़ता है — यह निश्चित है।
English Translation: By mere remembrance of Shiva, sin is destroyed. By mere forgetfulness of Shiva, sin certainly arises.

॥ इति श्रीपद्मपुराणे उपरिभागे शिवगीतासूपनिषत्सु ब्रह्मविद्यायां योगशास्त्रे श्रीशिवराघवसंवादे पूजाप्रकरणं नाम द्वादशोऽध्यायः॥

इस प्रकार श्रीपद्मपुराण के उपरिभाग में, शिवगीता नामक उपनिषद में, ब्रह्मविद्या और योगशास्त्र में, श्रीशिव और राघव (राम) के संवाद में, ‘पूजाप्रकरण’ नामक बारहवाँ अध्याय समाप्त हुआ।

Thus in the Auspicious Padma-Purāṇa, in the Upanishad called the Shiva-Gītā — the knowledge of Brahman, the science of Yoga, the dialogue between Shri Shiva and Rāghava, ends the twelfth discourse named ‘Kinds of worship.’

Scroll to Top