Shiva Gita | Chapter 4 – Manifestation of Shiva | Shiv Bodh Trust
शिव गीता
श्रीपद्मपुराणान्तर्गत • शिव-राघव संवाद
चतुर्थ अध्याय: शिवप्रादुर्भावाख्यः
(शिव का प्रादुर्भाव)
॥ अथ चतुर्थोऽध्यायः ॥
Shloka 4.1
सूत उवाच।
एवमुक्त्वा मुनिश्रेष्ठे गते तस्मिन्निजाश्रमम्।
अथ रामगिरौ रामः पुण्ये गोदावरीतटे ॥१॥
एवमुक्त्वा मुनिश्रेष्ठे गते तस्मिन्निजाश्रमम्।
अथ रामगिरौ रामः पुण्ये गोदावरीतटे ॥१॥
Sūta uvāca।
Evam uktvā muniśreṣṭhe gate tasmin nijāśramam।
Atha rāmagirau rāmaḥ puṇye godāvarītaṭe ॥ 1 ॥
Evam uktvā muniśreṣṭhe gate tasmin nijāśramam।
Atha rāmagirau rāmaḥ puṇye godāvarītaṭe ॥ 1 ॥
हिंदी अर्थ: सूतजी ने कहा — इस प्रकार कहकर जब श्रेष्ठ मुनि (अगस्त्य) अपने आश्रम को चले गए, तब राम पुण्य पर्वत रामगिरि पर, गोदावरी नदी के तट पर…
English Translation: Sūta said: Having spoken thus, the great sage, Went back to his abode, his own āśrama, Thereafter in the holy place of Rāmāgiri, On the banks of the Godāvari, did Rāma...
Shloka 4.2
शिवलिङ्गं प्रतिष्ठाप्य कृत्वा दीक्षां यथाविधि।
भूतिभूषितसर्वाङ्गो रुद्राक्षाभरणैर्युतः॥२॥
भूतिभूषितसर्वाङ्गो रुद्राक्षाभरणैर्युतः॥२॥
Śivaliṅgaṁ pratiṣṭhāpya kṛtvā dīkṣāṁ yathāvidhi।
Bhūtibhūṣitasarvāṅgo rudrākṣābharaṇairyutaḥ॥ 2 ॥
Bhūtibhūṣitasarvāṅgo rudrākṣābharaṇairyutaḥ॥ 2 ॥
हिंदी अर्थ: शिवलिंग की स्थापना करके, यथाविधि दीक्षा ग्रहण करके, भस्म से सारे अंग भूषित किए, रुद्राक्ष के आभूषणों से युक्त हुए।
English Translation: Consecrate the Śiva-liṅga and having done that, He performed the Dīkṣhā, as is done correctly, His entire body adorned with ash, With the Rudrākṣas, decorated was he.
Shloka 4.3
अभिषिच्य जलैः पुण्यैर्गौतमीसिन्धुसम्भवैः।
अर्चयित्वा वन्यपुष्पैस्तद्वन्यफलैरपि॥३॥
अर्चयित्वा वन्यपुष्पैस्तद्वन्यफलैरपि॥३॥
Abhiṣicya jalaiḥ puṇyair gautamīsindhusambhavaiḥ।
Arcayitvā vanyapuṣpais tad vanyaphalair api॥ 3 ॥
Arcayitvā vanyapuṣpais tad vanyaphalair api॥ 3 ॥
हिंदी अर्थ: गौतमी नदी और समुद्र से उत्पन्न पुण्य जलों से अभिषेक करके, वन्य पुष्पों और वन्य फलों से भी पूजा करके…
English Translation: Having bathed the liṅga with the sacred waters, Borne from the river named Goutami, Having worshipped Him with wild flowers and With forest-fruits, in a manner similarly,
Shloka 4.4
भस्मच्छन्नो भस्मशायी व्याघ्रचर्मासने स्थितः।
नाम्नां सहस्रं प्रजपन्नक्तं दिवमनन्यधीः॥४॥
नाम्नां सहस्रं प्रजपन्नक्तं दिवमनन्यधीः॥४॥
Bhasmacchanno bhasmaśāyī vyāghracarmāsane sthitaḥ।
Nāmnāṁ sahasraṁ prajapan naktaṁ divam ananyadhīḥ॥ 4 ॥
Nāmnāṁ sahasraṁ prajapan naktaṁ divam ananyadhīḥ॥ 4 ॥
हिंदी अर्थ: भस्म से आच्छादित, भस्म पर शयन करने वाले, व्याघ्रचर्म के आसन पर बैठे हुए, अनन्य चित्त से रात-दिन सहस्रनामों का जप करते हुए…
English Translation: Enveloped with ash, resting on ash, Sitting on a seat made of tiger skin, With a mind on no other, night and day, He recited the thousand names within.
Shloka 4.5
मासमेकं फलाहारो मासमेकं पर्णाशनः।
मासमेकं जलाहारो मासमेकं पवनाशनः॥५॥
मासमेकं जलाहारो मासमेकं पवनाशनः॥५॥
Māsam ekaṁ phalāhāro māsam ekaṁ parṇāśanaḥ।
Māsam ekaṁ jalāhāro māsam ekaṁ pavanāśanaḥ॥ 5 ॥
Māsam ekaṁ jalāhāro māsam ekaṁ pavanāśanaḥ॥ 5 ॥
हिंदी अर्थ: एक मास फल खाकर, एक मास पत्ते खाकर, एक मास केवल जल पीकर, और एक मास वायु (प्राणायाम) का आहार करके।
English Translation: In the first month, he ate just fruits, In the second month, leaves were his fare, In the next, he drank water alone, And in the month after, lived only on air.
Shloka 4.6
शान्तो दान्तः प्रसन्नात्मा ध्यायन्नेवं महेश्वरम्।
हृत्पङ्कजे समासीनमुमादेहार्धधारिणम्॥६॥
हृत्पङ्कजे समासीनमुमादेहार्धधारिणम्॥६॥
Śānto dāntaḥ prasannātmā dhyāyannevaṁ maheśvaram।
Hṛtpaṅkaje samāsīnam umādehārdhadhāriṇam॥ 6 ॥
Hṛtpaṅkaje samāsīnam umādehārdhadhāriṇam॥ 6 ॥
हिंदी अर्थ: शान्त, संयमी, प्रसन्न अन्तःकरण वाले, इस प्रकार महेश्वर का ध्यान करते हुए — जो हृदय कमल में विराजमान हैं, जिन्होंने उमा के शरीर का आधा भाग धारण किया है।
English Translation: Peaceful, self- restrained, that cheerful soul, In a balanced posture, meditated thus, On the Lord, one- half of whom is Umā, On that Great Lord, in his heart- lotus....
Shloka 4.7
चतुर्भुजं त्रिनयनं विद्युत्पिङ्गजटाधरम्।
कोटिसूर्यप्रतीकाशं चन्द्रकोटिसुशीतलम्॥७॥
कोटिसूर्यप्रतीकाशं चन्द्रकोटिसुशीतलम्॥७॥
Caturbhujaṁ trinayanaṁ vidyutpiṅgajaṭādharam।
Koṭisūryapratīkāśaṁ candrakoṭisuśītalam॥ 7 ॥
Koṭisūryapratīkāśaṁ candrakoṭisuśītalam॥ 7 ॥
हिंदी अर्थ: चार भुजाओं वाले, तीन नेत्रों वाले, विद्युत् के समान पिंगट जटा धारण करने वाले, करोड़ों सूर्यों के समान तेजस्वी और करोड़ों चन्द्रमाओं के समान अत्यन्त शीतल।
English Translation: As four- armed, as the One with three eyes, Like lightning His matted hair, burnished and tawny Shining like a crore of suns did He blaze, but With the coolness of a crore of moons was He!
Shloka 4.8
सर्वाभरणसंयुक्तं नागयज्ञोपवीतिनम्।
व्याघ्रचर्माम्बरधरं वरदाभयधारिणम्॥८॥
व्याघ्रचर्माम्बरधरं वरदाभयधारिणम्॥८॥
Sarvābharaṇasaṁyuktaṁ nāgayajñopavītinam।
Vyāghracarmāmbaradharaṁ varadābhayadhāriṇam॥ 8 ॥
Vyāghracarmāmbaradharaṁ varadābhayadhāriṇam॥ 8 ॥
हिंदी अर्थ: सभी आभूषणों से युक्त, नाग को यज्ञोपवीत के रूप में धारण करने वाले, व्याघ्रचर्म को वस्त्र रूप में धारण करने वाले, वरद और अभय मुद्रा धारण करने वाले।
English Translation: As the One endowed with all ornaments, With a serpent for His sacred thread, Clad in tiger skin, with gestures depicting The giving of boons and the removal of dread....
Shloka 4.9
व्याघ्रचर्मोत्तरीयं च सुरासुरनमस्कृतम्।
पञ्चवक्त्रं चन्द्रमौलिं त्रिशूलडमरूधरम्॥९॥
पञ्चवक्त्रं चन्द्रमौलिं त्रिशूलडमरूधरम्॥९॥
Vyāghracarmottarīyaṁ ca surāsuranamaskṛtam।
Pañcavaktraṁ candramauḻiṁ triśūlaḍamarūdharam॥ 9 ॥
Pañcavaktraṁ candramauḻiṁ triśūlaḍamarūdharam॥ 9 ॥
हिंदी अर्थ: व्याघ्रचर्म को उत्तरीय वस्त्र के रूप में धारण करने वाले, देव और असुरों द्वारा नमस्कृत, पाँच मुखों वाले, चन्द्रमा को मुकुट में धारण करने वाले, त्रिशूल और डमरू धारण करने वाले।
English Translation: As the One whose upper garment is a tiger skin; By the gods and demons venerated too, As the Five-faced One; the moon on His head, Holding the trident, Triśul and the drum, Ḍamaru.
Shloka 4.10
नित्यं च शाश्वतं शुद्धं ध्रुवमक्षरमव्ययम्।
एवं नित्यं प्रजपतो गतं मासचतुष्टयम्॥१०॥
एवं नित्यं प्रजपतो गतं मासचतुष्टयम्॥१०॥
Nityaṁ ca śāśvataṁ śuddhaṁ dhruvam akṣaram avyayam।
Evaṁ nityaṁ prajapato gataṁ māsacatuṣṭayam॥ 10 ॥
Evaṁ nityaṁ prajapato gataṁ māsacatuṣṭayam॥ 10 ॥
हिंदी अर्थ: नित्य, शाश्वत, शुद्ध, ध्रुव, अक्षर और अव्यय — इस प्रकार नित्य जप करते हुए चार मास बीत गए।
English Translation: As the Eternal, the Everlasting and Pure, Constant, Imperishable and the Unchanging One, In this manner, continuously meditating on Him, Four months went by and thus were done.
Shloka 4.11
अथ जातो महानादः प्रलयाम्बुदभीषणः।
समुद्रमथनोद्भूतमन्दरावनिभृद्ध्वनिः॥११॥
समुद्रमथनोद्भूतमन्दरावनिभृद्ध्वनिः॥११॥
Atha jāto mahānādaḥ pralayāmbudabhīṣaṇaḥ।
Samudramathanodbhūtamandarāvanibhṛddhaniḥ॥ 11 ॥
Samudramathanodbhūtamandarāvanibhṛddhaniḥ॥ 11 ॥
हिंदी अर्थ: तब एक महान् ध्वनि उत्पन्न हुई, जो प्रलय के बादलों के समान भयंकर थी। वह समुद्र-मन्थन से उत्पन्न मन्दर पर्वत के ध्वनि के समान थी।
English Translation: As frightful as thundering clouds during Destruction, A tremendous sound was then discerned, As the sound that arose when the Mandara mountain Was dropped into the ocean when it had to be churned...
Shloka 4.12
रुद्रबाणाग्निसन्दीप्तप्रस्फुटत्पुरविभ्रमः।
तमाकर्ण्याथ संप्रान्तो यावत्पश्यति पुष्करम्॥१२॥
तमाकर्ण्याथ संप्रान्तो यावत्पश्यति पुष्करम्॥१२॥
Rudrabāṇāgnisandīptaprasphuṭatpuravibhramaḥ।
Tam ākarṇyātha samprānto yāvat paśyati puṣkaram॥ 12 ॥
Tam ākarṇyātha samprānto yāvat paśyati puṣkaram॥ 12 ॥
हिंदी अर्थ: जैसे रुद्र के बाणों की अग्नि से तीनों पुर जलने लगे, वैसा ही वह (ध्वनि) भ्रम उत्पन्न करने वाली थी। उसे सुनकर राम अत्यन्त व्याकुल हो गए और उन्होंने जैसे ही चारों ओर देखना आरम्भ किया…
English Translation: As the sound of the fiery Rudra's arrows which fall, When the asuras' three cities were to destruction brought, Hearing which Rāma was most agitated, And as he saw omens which he inauspicious thought,
Shloka 4.13
तावदेव महातेजो रामस्याग्रेऽभवद् द्विजाः।
तेजसा तेन संप्रान्तो नापश्यत्स दिशो दश॥१३॥
तेजसा तेन संप्रान्तो नापश्यत्स दिशो दश॥१३॥
Tāvad eva mahātejo rāmasyāgre’bhavad dvijāḥ।
Tejasā tena samprānto nāpaśyatsa diśo daśa॥ 13 ॥
Tejasā tena samprānto nāpaśyatsa diśo daśa॥ 13 ॥
हिंदी अर्थ: हे द्विजो! उसी समय राम के सामने एक महान् तेज प्रकट हुआ। उस तेज से व्याकुल होकर वे दसों दिशाएँ नहीं देख पाए।
English Translation: At that instant, a most brilliant light, Manifested before Rāma, O Ones so wise! By that, bewildered and blinded, The ten directions were concealed from his eyes.
Shloka 4.14
अन्धीकृतेक्षणस्तूर्णं मोहं यातो नृपात्मजः।
विचिन्त्य तर्कयामास दैत्यमायां द्विजेश्वराः॥१४॥
विचिन्त्य तर्कयामास दैत्यमायां द्विजेश्वराः॥१४॥
Andhīkṛtekṣaṇastūrṇaṁ mohaṁ yāto nṛpātmajaḥ।
Vicintya tarkayāmāsa daityamāyāṁ dvijeśvarāḥ॥ 14 ॥
Vicintya tarkayāmāsa daityamāyāṁ dvijeśvarāḥ॥ 14 ॥
हिंदी अर्थ: राजपुत्र राम की आँखें अंधी हो गईं और वे शीघ्र ही मोह को प्राप्त हो गए। हे द्विजश्रेष्ठो! विचार करके उन्होंने यह निश्चय किया कि यह दैत्यों की माया है।
English Translation: Blinded for moments, very quickly he was, That King's son, brought to delusion, O Lords amongst the wise, he thought and then Concluded that this was a Demonic illusion.
Shloka 4.15
अथोत्थाय महावीरः सज्जं कृत्वा स्वकं धनुः।
अविध्यन्निशितैर्बाणैर्दिव्यास्त्रैरभिमन्त्रितैः॥१५॥
अविध्यन्निशितैर्बाणैर्दिव्यास्त्रैरभिमन्त्रितैः॥१५॥
Athotthāya mahāvīraḥ sajjaṁ kṛtvā svakaṁ dhanuḥ।
Avidhyan niśitair bāṇair divyāstrair abhimantritaiḥ॥ 15 ॥
Avidhyan niśitair bāṇair divyāstrair abhimantritaiḥ॥ 15 ॥
हिंदी अर्थ: तब वह महावीर उठे, अपने धनुष को सज्ज किया, और दिव्यास्त्रों से अभिमन्त्रित तीखे बाणों से मारने लगे।
English Translation: Thereafter, the great valiant one arose, And having prepared his own bow, Released arrows strengthened by Divine missiles and mantras also...
Shloka 4.16
आग्नेयं वारुणं सौम्यं मोहनं सौरपावकम्।
विष्णुचक्रं महाचक्रं कालचक्रं च वैष्णवम्॥१६॥
विष्णुचक्रं महाचक्रं कालचक्रं च वैष्णवम्॥१६॥
Āgneyaṁ vāruṇaṁ saumyaṁ mohanaṁ saura-pāvakam।
Viṣṇucakraṁ mahācakraṁ kālacakraṁ ca vaiṣṇavam॥ 16 ॥
Viṣṇucakraṁ mahācakraṁ kālacakraṁ ca vaiṣṇavam॥ 16 ॥
हिंदी अर्थ: आग्नेय, वारुण, सौम्य, मोहन, सौरपावक, विष्णुचक्र, महाचक्र, कालचक्र और वैष्णव (अस्त्र)…
English Translation: Āgneya, Vāruṇa, Saumya and, Mohana and Saura-pāvaka, Viṣṇucakra, Mahācakra, Kālacakra and Vaiṣṇava,
Shloka 4.17
रौद्रं पाशुपतं ब्राह्मं कोबेरं कुलिशानिलम्।
भार्गवादिबहुन्यस्त्राण्ययं प्रायुङ्क्त राघवः॥१७॥
भार्गवादिबहुन्यस्त्राण्ययं प्रायुङ्क्त राघवः॥१७॥
Raudraṁ pāśupataṁ brāhmaṁ koberaṁ kuliśānilam।
Bhārgavādibahuny astrāṇy ayaṁ prāyuṅkta rāghavaḥ॥ 17 ॥
Bhārgavādibahuny astrāṇy ayaṁ prāyuṅkta rāghavaḥ॥ 17 ॥
हिंदी अर्थ: रौद्र, पाशुपत, ब्राह्म, कोबेर, कुलिशानिल, भार्गव और अन्य अनेक अस्त्र — ये सब राघव ने प्रयोग किए।
English Translation: Raudra, Pāśupata and Brāhma, Koubera and Kuliśānila, Bhārgava and many other missiles, Were used by Rāghava.
Shloka 4.18
तस्मिंस्तेजसि शस्त्राणि चास्त्राण्यस्य महीपतेः।
विलीनानि महाभ्रस्य करका इव नीरधौ॥१८॥
विलीनानि महाभ्रस्य करका इव नीरधौ॥१८॥
Tasmiṁs tejasi śastrāṇi cāstrāṇy asya mahīpateḥ।
Vilīnāni mahābhrasya karakā iva nīradhau॥ 18 ॥
Vilīnāni mahābhrasya karakā iva nīradhau॥ 18 ॥
हिंदी अर्थ: उस तेज में उस राजा (राम) के शस्त्र और अस्त्र सब विलीन हो गए, जैसे बड़े बादल के ओले समुद्र में गल जाते हैं।
English Translation: The weapons and missiles of the ruler of the Earth, Disappeared into that light completely, Just as hail- stones, born of clouds so dense, Vanish, when they enter into the sea.
Shloka 4.19
ततः क्षणेन प्रज्वाल धनुस्तस्य कराच्च्युतम्।
तूणीरं चाङ्गुलित्राणं गोधिकापि महीपतेः॥१९॥
तूणीरं चाङ्गुलित्राणं गोधिकापि महीपतेः॥१९॥
Tataḥ kṣaṇena prajvāla dhanus tasya karāccyutam।
Tūṇīraṁ cāṅgulitrāṇaṁ godhikāpi mahīpateḥ॥ 19 ॥
Tūṇīraṁ cāṅgulitrāṇaṁ godhikāpi mahīpateḥ॥ 19 ॥
हिंदी अर्थ: तत्क्षण उसका धनुष जलकर हाथ से गिर गया। उस राजा के तरकस, अंगुलित्राण (उँगलियों की रक्षा के लिए चर्मपट्टी) और गोधिका (धनुष की डोरी की रक्षा के लिए चमड़े का आवरण) भी जल गए।
English Translation: In the next instant, his bow was ablaze, That bow did fall from his hand, The same happened to that Earth-ruler's quiver, To his arm-guard, and to his finger-guard-band.
Shloka 4.20
तद्दृष्ट्वा लक्ष्मणो भीतः पपात भुवि मूर्च्छितः।
अथाकिञ्चित्करो रामो जानुभ्यामवनिं गतः॥२०॥
अथाकिञ्चित्करो रामो जानुभ्यामवनिं गतः॥२०॥
Tad dṛṣṭvā lakṣmaṇo bhītaḥ papāta bhuvi mūrcchitaḥ।
Athākiñcitkaro rāmo jānubhyām avaniṁ gataḥ॥ 20 ॥
Athākiñcitkaro rāmo jānubhyām avaniṁ gataḥ॥ 20 ॥
हिंदी अर्थ: यह देखकर लक्ष्मण भयभीत हो गए और मूर्च्छित होकर धरती पर गिर पड़े। तब राम कुछ भी न कर सके, वे घुटनों के बल जमीन पर गिर गए।
English Translation: Seeing that, the frightened Lakṣmaṇa, Onto the ground, unconscious did fall, Then Rāma fell on his knees to the earth, Unable to do anything at all.
Shloka 4.21
मीलिताक्षो भयाविष्टः शङ्करं शरणं गतः।
स्वरेणाप्युच्चरन्नुच्चैः शम्भोर्नामसहस्रकम्॥२१॥
स्वरेणाप्युच्चरन्नुच्चैः शम्भोर्नामसहस्रकम्॥२१॥
Mīlitākṣo bhayāviṣṭaḥ śaṅkaraṁ śaraṇaṁ gataḥ।
Svareṇāpy uccarann uccaiḥ śambhor nāmasahasrakam॥ 21 ॥
Svareṇāpy uccarann uccaiḥ śambhor nāmasahasrakam॥ 21 ॥
हिंदी अर्थ: आँखें बन्द करके, भय से आविष्ट होकर, वे शंकर की शरण में गए। ऊँचे स्वर से शम्भु के सहस्रनामों का उच्चारण करने लगे।
English Translation: He surrendered to the Doer of Auspiciousness, As he shut his eyes, fear his shroud, And then the thousand names of Shiva, He recited in a voice most loud.
Shloka 4.22
शिवं च दण्डवद्भूमौ प्रणनाम पुनः पुनः।
पुनश्च पूर्ववच्चासीच्छब्दो दिङ्मण्डलं ग्रसन्॥२२॥
पुनश्च पूर्ववच्चासीच्छब्दो दिङ्मण्डलं ग्रसन्॥२२॥
Śivaṁ ca daṇḍavad bhūmau praṇanāma punaḥ punaḥ।
Punaś ca pūrvavac cāsīc chabdo diṅmaṇḍalaṁ grasan॥ 22 ॥
Punaś ca pūrvavac cāsīc chabdo diṅmaṇḍalaṁ grasan॥ 22 ॥
हिंदी अर्थ: और शिव को धरती पर दण्डवत् प्रणाम करते रहे, बार-बार। फिर से पहले की तरह एक शब्द (भयंकर ध्वनि) उत्पन्न हुई, जो सारी दिशाओं को निगल रही थी।
English Translation: Prostrating to the Auspicious One, Time and again, he fell to the ground. And once again, as before, a tremendous din, Swallowed the directions all around.
Shloka 4.23
चचाल वसुधा घोरं पर्वताश्च चकम्पिरे।
ततः क्षणेन शीतांशुशीतलं तेज आपतत्॥२३॥
ततः क्षणेन शीतांशुशीतलं तेज आपतत्॥२३॥
Cacāla vasudhā ghoraṁ parvatāś ca cakampire।
Tataḥ kṣaṇena śītāṁśuśītalaṁ teja āpatat॥ 23 ॥
Tataḥ kṣaṇena śītāṁśuśītalaṁ teja āpatat॥ 23 ॥
हिंदी अर्थ: धरती भयानक रूप से काँपने लगी और पर्वत भी काँप उठे। तत्क्षण चन्द्रमा के समान शीतल एक तेज प्रकट हुआ।
English Translation: Tremendously agitated was the Earth, The mountains began to tremble so, At that instant, rays of light descended, As cool as the Moon's radiant glow.
Shloka 4.24
उन्मीलिताक्षो रामस्तु यावदेतत्प्रपश्यति।
तावद्ददर्श वृषभं सर्वालङ्कारसंयुतम्॥२४॥
तावद्ददर्श वृषभं सर्वालङ्कारसंयुतम्॥२४॥
Unmīlitākṣo rāmastu yāvad etat prapaśyati।
Tāvad dadarśa vṛṣabhaṁ sarvālaṅkārasaṁyutam॥ 24 ॥
Tāvad dadarśa vṛṣabhaṁ sarvālaṅkārasaṁyutam॥ 24 ॥
हिंदी अर्थ: राम ने जैसे ही आँखें खोलीं और इस (तेज) को देखना चाहा, तब उन्होंने एक वृषभ (बैल) देखा, जो सभी आभूषणों से युक्त था।
English Translation: Then did Rāma, open his eyes, And when he could see eventually, It was then that he discerned a bull, With every ornament, adorned was he.
Shloka 4.25
पीयूषमथनोद्भूतनवनीतस्य पिण्डवत्।
प्रोतस्वर्णमरकतच्छायशृङ्गद्वयाञ्चितम्॥२५॥
प्रोतस्वर्णमरकतच्छायशृङ्गद्वयाञ्चितम्॥२५॥
Pīyūṣamathanodbhūta-navanītasya piṇḍavat।
Protasvarṇa-marakata-cchāya-śṛṅga-dvayāñcitam॥ 25 ॥
Protasvarṇa-marakata-cchāya-śṛṅga-dvayāñcitam॥ 25 ॥
हिंदी अर्थ: (वह वृषभ) अमृत-मन्थन से उत्पन्न नवनीत (मक्खन) के पिण्ड के समान था। उसके दो सींग सोने और मरकत (पन्ना) की छाया से युक्त थे।
English Translation: His form was like the butter that arose, When, for nectar, the churning took place, His two horns, handsome and curved, Were set with emeralds and with gold, laced.
Shloka 4.26
नीलरत्नेक्षणं ह्रस्वकण्ठकम्बलभूषितम्।
रत्नपर्याणसंयुक्तं निबद्धं श्वेतचामरैः॥२६॥
रत्नपर्याणसंयुक्तं निबद्धं श्वेतचामरैः॥२६॥
Nīlaratnekṣaṇaṁ hrasvakaṇṭhakambalabhūṣitam।
Ratnaparyāṇasaṁyuktaṁ nibaddhaṁ śvetacāmaraiḥ॥ 26 ॥
Ratnaparyāṇasaṁyuktaṁ nibaddhaṁ śvetacāmaraiḥ॥ 26 ॥
हिंदी अर्थ: उसकी आँखें नीलमणि के समान थीं, गले में छोटा कम्बल (बालों का गुच्छा) शोभायमान था। वह रत्नों से जड़ी जीन (पीठ पर बिछाने का आवरण) से युक्त था, और श्वेत चँवरों से बँधा हुआ था।
English Translation: Like delicate sapphires, were his eyes, Adorning his neck, a mane did ride, His saddle was endowed with several gems, Bound with white plumes on either side.
Shloka 4.27
घण्टाकर्घरीशब्दैः पूरयन्तं दिशो दश।
तत्रासीनं महादेवं शुद्धस्फटिकविग्रहम्॥२७॥
तत्रासीनं महादेवं शुद्धस्फटिकविग्रहम्॥२७॥
Ghaṇṭākargharīśabdaiḥ pūrayantaṁ diśo daśa।
Tatrāsīnaṁ mahādevaṁ śuddhasphaṭikavigraham॥ 27 ॥
Tatrāsīnaṁ mahādevaṁ śuddhasphaṭikavigraham॥ 27 ॥
हिंदी अर्थ: (वह वृषभ) घण्टियों और कड़कड़ाहट के शब्दों से दसों दिशाओं को भर रहा था। उस (वृषभ) पर विराजमान थे महादेव, जिनका शरीर शुद्ध स्फटिक के समान था।
English Translation: The gurgling sound of his tinkling bell, All ten directions did it permeate, There then was seated an image crystal-pure, Mahādeva, the Lord most Great.
Shloka 4.28
कोटिसूर्यप्रतीकाशं कोटिशीतांशुशीतलम्।
व्याघ्रचर्माम्बरधरं नागयज्ञोपवीतिनम्॥२८॥
व्याघ्रचर्माम्बरधरं नागयज्ञोपवीतिनम्॥२८॥
Koṭisūryapratīkāśaṁ koṭiśītāṁśuśītalam।
Vyāghracarmāmbaradharaṁ nāgayajñopavītinam॥ 28 ॥
Vyāghracarmāmbaradharaṁ nāgayajñopavītinam॥ 28 ॥
हिंदी अर्थ: वे करोड़ों सूर्यों के समान तेजस्वी और करोड़ों चन्द्रमाओं के समान शीतल थे। व्याघ्रचर्म को वस्त्र रूप में धारण किए, नाग को यज्ञोपवीत के रूप में धारण किए।
English Translation: He blazed radiantly like a crore of Suns! And like a crore of moons, cool every ray, Clad in an attire of tiger skin, As His sacred thread, a serpent lay.
Shloka 4.29
सर्वालङ्कारसंयुक्तं विद्युत्पिङ्गजटाधरम्।
नीलकण्ठं व्याघ्रचर्मोत्तरीयं चन्द्रशेखरम्॥२९॥
नीलकण्ठं व्याघ्रचर्मोत्तरीयं चन्द्रशेखरम्॥२९॥
Sarvālaṅkārasaṁyuktaṁ vidyutpiṅgajaṭādharam।
Nīlakaṇṭhaṁ vyāghracarmottarīyaṁ candraśekharam॥ 29 ॥
Nīlakaṇṭhaṁ vyāghracarmottarīyaṁ candraśekharam॥ 29 ॥
हिंदी अर्थ: सभी आभूषणों से युक्त, विद्युत् के समान पिंगट जटा धारण किए, नीलकण्ठ, व्याघ्रचर्म को उत्तरीय वस्त्र के रूप में धारण किए, और चन्द्रशेखर।
English Translation: Adorned He was with all ornaments, Matted hair like lightning- burnished gold! Blue-throated, a tiger skin for upper garment, The Moon on His head, did He hold.
Shloka 4.30
नानाविधायुधोद्भासिदशबाहुं त्रिलोचनम्।
युवानं पुरुषश्रेष्ठं सच्चिदानन्दविग्रहम्॥३०॥
युवानं पुरुषश्रेष्ठं सच्चिदानन्दविग्रहम्॥३०॥
Nānāvidhāyudhobhāsi-daśabāhuṁ trilocanam।
Yuvānaṁ puruṣaśreṣṭhaṁ saccidānandavigraham॥ 30 ॥
Yuvānaṁ puruṣaśreṣṭhaṁ saccidānandavigraham॥ 30 ॥
हिंदी अर्थ: वे नाना प्रकार के अस्त्रों से देदीप्यमान दस भुजाओं वाले, तीन नेत्रों वाले, युवा, पुरुषश्रेष्ठ, और सत्-चित्-आनन्द स्वरूप थे।
English Translation: His ten arms held weapons diverse, Adorned He was with eyes three, Youthful, the Person Supreme, and the epitome of... Existence, Pure Consciousness and Bliss was He.
Shloka 4.31
तत्रैव च सुखासीनां पूर्णचन्द्रनिभाननाम्।
नीलेन्दीवरदाम्भाभामुद्यन्मरकतप्रभाम्॥३१॥
नीलेन्दीवरदाम्भाभामुद्यन्मरकतप्रभाम्॥३१॥
Tatraiva ca sukhāsīnāṁ pūrṇacandranibhānanām।
Nīlendīvaradāmbhābhām udyanmarakataprabhām॥ 31 ॥
Nīlendīvaradāmbhābhām udyanmarakataprabhām॥ 31 ॥
हिंदी अर्थ: वहाँ (उस वृषभ पर) विराजमान थीं (देवी), जो सुख से आसीन थीं, जिनका मुख पूर्ण चन्द्रमा के समान था, जिनकी आभा नील कमलों के समान थी, जो उदीयमान मरकत (पन्ना) के समान देदीप्यमान थीं।
English Translation: There too, seated in the Lotus posture, As the full Moon, Her face so fair! She shone like a wreath of lotuses blue, As radiant as emeralds just laid bare,
Shloka 4.32
मुक्ताभरणसंयुक्तां रात्रिताराञ्चितामिव।
विशीर्णक्षितिधरोत्तुङ्गकुचभारभरालसाम्॥३२॥
विशीर्णक्षितिधरोत्तुङ्गकुचभारभरालसाम्॥३२॥
Muktābharaṇasaṁyuktāṁ rātritārāñcitām iva।
Viśīrṇakṣitidharottuṅgakucabhārabharālasām॥ 32 ॥
Viśīrṇakṣitidharottuṅgakucabhārabharālasām॥ 32 ॥
हिंदी अर्थ: मोतियों के आभूषणों से युक्त, जैसे रात्रि में तारों से अलंकृत आकाश होता है, वैसी ही वे थीं। (वह देवी) ऊँचे स्तनों के भार से, जो विशीर्ण (ढहते हुए) पर्वत के शिखर के समान थे, अलसा रही थीं।
English Translation: Bejeweled She was with ornaments of pearls, As lovely as the star-bedecked night! Bent She was, bearing the weight of Her breasts — High like Vindhya peaks, to the sight.
Shloka 4.33
सदसत्संशयाविष्टमध्यदेशान्तरां वराम्।
दिव्याभरणसंयुक्तां दिव्यगन्धानुलेपनाम्॥३३॥
दिव्याभरणसंयुक्तां दिव्यगन्धानुलेपनाम्॥३३॥
Sadasatsaṁśayāviṣṭamadhyadeśāntarāṁ varām।
Divyābharaṇasaṁyuktāṁ divyagandhānulepanām॥ 33 ॥
Divyābharaṇasaṁyuktāṁ divyagandhānulepanām॥ 33 ॥
हिंदी अर्थ: (उनकी कमर इतनी सूक्ष्म थी कि) उसके अस्तित्व पर ‘है या नहीं’ — ऐसा संशय घेर रहा था। वे उत्तम (देवी) दिव्य आभूषणों से युक्त और दिव्य गन्धों से अनुलिप्त थीं।
English Translation: ‘Is it there, or is it not,’ such was the doubt, That enveloped the existence of Her tiny waist, Endowed She was with radiant ornaments, And anointed with divine sandalwood paste.
Shloka 4.34
दिव्यमाल्याम्बरधरां नीलेन्दीवरलोचनाम्।
अलकोद्भासिवदनां ताम्बूलग्रासशोभिताम्॥३४॥
अलकोद्भासिवदनां ताम्बूलग्रासशोभिताम्॥३४॥
Divyamālyāmbaradharāṁ nīlendīvaralocanām।
Alakodbhāsivadanāṁ tāmbūlagrāsaśobhitām॥ 34 ॥
Alakodbhāsivadanāṁ tāmbūlagrāsaśobhitām॥ 34 ॥
हिंदी अर्थ: वे दिव्य मालाओं और वस्त्रों को धारण किए हुए थीं, उनके नेत्र नील कमल के समान थे। उनका मुख अलकों (घुँघराले बालों) से देदीप्यमान था, और ताम्बूल (पान) के सेवन से शोभित था।
English Translation: She was adorned with divine wreaths, Her eyes were like lotuses blue, Her tresses curled over Her face, Her mouth held betel nuts, thus decorated too.
Shloka 4.35
शिवालिङ्गनसञ्जातपुलकोद्भासिविग्रहाम्।
सच्चिदानन्दरूपाढ्यां जगन्मातरमम्बिकाम्।
सौन्दर्यसारसन्दोहां ददर्श रघुनन्दनः॥३५॥
सच्चिदानन्दरूपाढ्यां जगन्मातरमम्बिकाम्।
सौन्दर्यसारसन्दोहां ददर्श रघुनन्दनः॥३५॥
Śivāliṅganasañjāta-pulakodbhāsivigrahām।
Saccidānandarūpāḍhyāṁ jaganmātaram ambikām।
Saundaryasārasandohāṁ dadarśa raghunandanaḥ॥ 35 ॥
Saccidānandarūpāḍhyāṁ jaganmātaram ambikām।
Saundaryasārasandohāṁ dadarśa raghunandanaḥ॥ 35 ॥
हिंदी अर्थ: शिव के आलिंगन से उत्पन्न रोमांच से देदीप्यमान शरीर वाली, सत्-चित्-आनन्द रूप से समृद्ध, जगत् की माता अम्बिका, जो समस्त सौन्दर्य के सार का समूह थीं — ऐसा रघुनन्दन (राम) ने दर्शन किया।
English Translation: From being held in Shiva's embrace, Her body-hair was erect, full of joy was She! The image of Existence, Bliss and Consciousness, The World-Mother, Ambikā She be, The Delight of Raghu's clan saw, That form which imbibed the essence of beauty.
Shloka 4.36
स्वस्ववाहनसंयुक्तान्नानायुधलसत्करान्।
बृहद्रथन्तरादीनि सामानि परिगायतः॥३६॥
बृहद्रथन्तरादीनि सामानि परिगायतः॥३६॥
Svasvavāhanasaṁyuktān nānāyudhalasatkarān।
Bṛhadrathantarādīni sāmāni parigāyataḥ॥ 36 ॥
Bṛhadrathantarādīni sāmāni parigāyataḥ॥ 36 ॥
हिंदी अर्थ: (राम ने देखा कि) अपने-अपने वाहनों से युक्त, नाना प्रकार के अस्त्रों से देदीप्यमान हाथ वाले (देवता) बृहद्रथन्तर आदि सामवेद के गीतों का गान कर रहे थे।
English Translation: Mounted on their own vehicles, In their hands shone weapons many and diverse, All around they stood singing, Great Rathantara and the rest — the Sāma verse....
Shloka 4.37
स्वस्वकान्तासमायुक्तान्दिक्पालान्परितः स्थितान्।
अग्रतो गरुडारूढं शङ्खचक्रगदाधरम्॥३७॥
अग्रतो गरुडारूढं शङ्खचक्रगदाधरम्॥३७॥
Svasvakāntāsamāyuktān dikpālān paritaḥ sthitān।
Agrato garuḍārūḍhaṁ śaṅkhacakragadādharam॥ 37 ॥
Agrato garuḍārūḍhaṁ śaṅkhacakragadādharam॥ 37 ॥
हिंदी अर्थ: अपनी-अपनी पत्नियों से युक्त दिक्पाल चारों ओर स्थित थे। और सबसे आगे गरुड़ पर आरूढ़, शङ्ख, चक्र और गदा धारण करने वाले (विष्णु) थे।
English Translation: Accompanied they were by their wives, The guardians of the directions, all around stood thus, And foremost, mounted on the eagle Garuḍa, Was Viṣṇu with conch, mace and discus...
Shloka 4.38
कालाम्बुदप्रतीकाशं विद्युत्कान्त्या श्रिया युतम्।
जपन्तमेकमनसा रुद्राध्यायं जनार्दनम्॥३८॥
जपन्तमेकमनसा रुद्राध्यायं जनार्दनम्॥३८॥
Kālāmbudapratīkāśaṁ vidyutkāntyā śriyā yutam।
Japantam ekamanasā rudrādhyāyaṁ janārdanam॥ 38 ॥
Japantam ekamanasā rudrādhyāyaṁ janārdanam॥ 38 ॥
हिंदी अर्थ: वे (विष्णु) काले बादल के समान आभा वाले थे, विद्युत् की कान्ति से युक्त श्री (लक्ष्मी) के साथ थे, और एकाग्र मन से रुद्राध्याय का जप कर रहे थे। वे जनार्दन थे।
English Translation: He was as luminous as a dark cloud, As radiant as lightning was Śriyā by His side, Reciting His names with a focused mind, Thus meditating on Rudra, did Janārdana abide.
Shloka 4.39
पश्चाच्चतुर्मुखं देवं ब्रह्माणं हंसवाहनम्।
चतुर्वक्त्रैश्चतुर्वेदरुद्रसूक्तैर्महेश्वरम्।
स्तुवन्तं भारतीयुक्तं दीर्घकूर्चं जटाधरम्॥३९॥
चतुर्वक्त्रैश्चतुर्वेदरुद्रसूक्तैर्महेश्वरम्।
स्तुवन्तं भारतीयुक्तं दीर्घकूर्चं जटाधरम्॥३९॥
Paścāc caturmukhaṁ devaṁ brahmāṇaṁ haṁsavāhanam।
Caturvaktraiś caturvedarudrasūktair maheśvaram।
Stuvantaṁ bhāratīyuktaṁ dīrghakūrcaṁ jaṭādharam॥ 39 ॥
Caturvaktraiś caturvedarudrasūktair maheśvaram।
Stuvantaṁ bhāratīyuktaṁ dīrghakūrcaṁ jaṭādharam॥ 39 ॥
हिंदी अर्थ: पीछे चार मुख वाले देव ब्रह्मा थे, जिनका वाहन हंस था। वे अपने चारों मुखों से चारों वेदों और रुद्रसूक्तों के द्वारा महेश्वर की स्तुति कर रहे थे। वे भारती (सरस्वती) से युक्त थे, दीर्घ कूर्च (बकरी के दाढ़ी जैसी दाढ़ी) वाले और जटाधारी थे।
English Translation: Behind Him, Brahmā, the Four-faced Lord, Atop his vehicle, the swan was He, With the four Vedas, the Rudras and Sūktas, With His four faces, He extolled the Lord Mighty, Thus stood the long-bearded and matted-haired One Accompanied by His wife, Bhāratī,
Shloka 4.40
अथर्वशिरसा देवं स्तुवन्तं मुनिमण्डलम्।
गङ्गादितटिनीयुक्तमम्बुधिं नीलविग्रहम्॥४०॥
गङ्गादितटिनीयुक्तमम्बुधिं नीलविग्रहम्॥४०॥
Atharvaśirasā devaṁ stuvantaṁ munimaṇḍalam।
Gaṅgāditatinīyuktam ambudhiṁ nīlavigraham॥ 40 ॥
Gaṅgāditatinīyuktam ambudhiṁ nīlavigraham॥ 40 ॥
हिंदी अर्थ: (राम ने देखा कि) मुनियों का समूह अथर्वशिरा (उपनिषद्) के मन्त्रों से देव (शिव) की स्तुति कर रहा था। और गङ्गा आदि नदियों से युक्त, नीले शरीर वाला समुद्र (भी वहाँ था)।
English Translation: With the mantras of the Atharvaśiras, The Lord was eulogized by the Sage-constellation, And accompanied by Gaṅgā and the other rivers, Was the personification of blue, the Mighty Ocean.
Shloka 4.41
श्वेताश्वतरमन्त्रेण स्तुवन्तं गिरिजापतिम्।
अनन्तादिमहानागान्कैलासगिरिसन्निभान्॥४१॥
अनन्तादिमहानागान्कैलासगिरिसन्निभान्॥४१॥
Śvetāśvataramantreṇa stuvantaṁ girijāpatim।
Anantādimahānāgān kailāsagirisannibhān॥ 41 ॥
Anantādimahānāgān kailāsagirisannibhān॥ 41 ॥
हिंदी अर्थ: (कुछ देवता) श्वेताश्वतर मन्त्र के द्वारा गिरिजापति (शिव) की स्तुति कर रहे थे। और अनन्त आदि महानाग (शेषनाग आदि) कैलास पर्वत के समान (विशाल) दिख रहे थे।
English Translation: Praised, with the mantra, Śvetāśvatara, Was the Lord of the Mountain's child — Girijāpati. And the Great Serpents, Ananta and the rest, Appeared as Mount-Kailāsa, tall and lofty...
Shloka 4.42
कैवल्योपनिषत्पाठान्मणिरत्नविभूषितान्।
सुवर्णवेत्रहस्ताढ्यं नन्दिनं पुरतः स्थितम्॥४२॥
सुवर्णवेत्रहस्ताढ्यं नन्दिनं पुरतः स्थितम्॥४२॥
Kaivalyopaniṣatpāṭhān maṇiratnavibhūṣitān।
Suvarṇavetrahastāḍhyaṁ nandinaṁ purataḥ sthitam॥ 42 ॥
Suvarṇavetrahastāḍhyaṁ nandinaṁ purataḥ sthitam॥ 42 ॥
हिंदी अर्थ: (कुछ भक्त) कैवल्योपनिषद् का पाठ कर रहे थे, वे मणि और रत्नों से विभूषित थे। और सुवर्ण की छड़ी हाथ में लिए हुए नन्दी (शिव के वाहन) सामने खड़े थे।
English Translation: They sang the Kaivalyopaniṣada, Precious gems and stones, their forms did hold! And Nandi who stood before the Lord, Carried in his hand, a staff of gold.
Shloka 4.43
दक्षिणे मूषकारूढं गणेशं पर्वतोपमम्।
मयूरवाहनारूढमुत्तरे षण्मुखं तथा॥४३॥
मयूरवाहनारूढमुत्तरे षण्मुखं तथा॥४३॥
Dakṣiṇe mūṣakārūḍhaṁ gaṇeśaṁ parvatopamam।
Mayūravāhanārūḍham uttare ṣaṇmukhaṁ tathā॥ 43 ॥
Mayūravāhanārūḍham uttare ṣaṇmukhaṁ tathā॥ 43 ॥
हिंदी अर्थ: दक्षिण ओर मूषक (चूहे) पर आरूढ़, पर्वत के समान विशाल गणेश थे। और उत्तर ओर मयूर पर आरूढ़, षण्मुख (कार्तिकेय) थे।
English Translation: To the Lord's south, atop a mouse, Was Gaṇeśa, as massive as a mountain, And to the Lord's north, atop a peacock, Was Kārtikeya, the Six-faced One.
Shloka 4.44
महाकालं च चण्डेशं पार्श्वयोर्भीषणाकृती।
कालाग्निरुद्रं दूरस्थं ज्वलद्दावाग्निसन्निभम्॥४४॥
कालाग्निरुद्रं दूरस्थं ज्वलद्दावाग्निसन्निभम्॥४४॥
Mahākālaṁ ca caṇḍeśaṁ pārśvayor bhīṣaṇākṛtī।
Kālāgnirudraṁ dūrasthaṁ jvaladdāvāgnisannibham॥ 44 ॥
Kālāgnirudraṁ dūrasthaṁ jvaladdāvāgnisannibham॥ 44 ॥
हिंदी अर्थ: दोनों ओर महाकाल और चण्डेश थे, जिनकी आकृति भयंकर थी। और दूर खड़े थे कालाग्निरुद्र, जो प्रज्वलित दावानल (जंगल की आग) के समान देदीप्यमान थे।
English Translation: On either side, were Mahākāla and Caṇḍeśa, Striking terror in every heart! And resembling the blazing forest-fire, Kālāgni-Rudra stood slightly apart.
Shloka 4.45
त्रिपादं कुटिलाकारं नटद्भूतिरिटिं पुनः।
नानाविकारवदनान्कोटिशः प्रमथाधिपान्॥४५॥
नानाविकारवदनान्कोटिशः प्रमथाधिपान्॥४५॥
Tripādaṁ kuṭilākāraṁ naṭad bhūtiriṭiṁ punaḥ।
Nānāvikāravadanān koṭiśaḥ pramathādhipān॥ 45 ॥
Nānāvikāravadanān koṭiśaḥ pramathādhipān॥ 45 ॥
हिंदी अर्थ: तीन पैर वाला, टेढ़ी आकृति वाला, और भूतिरिटि (एक गण) नाच रहा था। और करोड़ों प्रमथों (शिवगणों) के अधिपति थे, जिनके मुख नाना प्रकार के विकृत आकार के थे।
English Translation: Of twisted body and three feet, Bhūtiriṭi over there did dance, And the crores of Tormentor-chiefs, With distorted faces, did also prance.
Shloka 4.46
नानावाहनसंयुक्तं परितो मातृमण्डलम्।
पञ्चाक्षरीजपासक्तान्सिद्धविद्याधरादिकान्॥४६॥
पञ्चाक्षरीजपासक्तान्सिद्धविद्याधरादिकान्॥४६॥
Nānāvāhanasaṁyuktaṁ parito mātṛmaṇḍalam।
Pañcākṣarījapāsaktān siddhavidyādharādikān॥ 46 ॥
Pañcākṣarījapāsaktān siddhavidyādharādikān॥ 46 ॥
हिंदी अर्थ: चारों ओर मातृमण्डल (मातृकाएँ / देवियाँ) अपने-अपने वाहनों से युक्त थीं। और सिद्ध, विद्याधर आदि पञ्चाक्षरी (ॐ नमः शिवाय) मन्त्र के जप में तत्पर थे।
English Translation: Accompanied by their various vehicles, The group of Mothers, all around did be, And those endowed with knowledge actualized, In the five-syllable mantra were engrossed deeply.
Shloka 4.47
दिव्यरुद्रकगीतानि गायत्किन्नरवृन्दकम्।
तत्र त्रैयम्बकं मन्त्रं जपद्द्विजकदम्बकम्॥४७॥
तत्र त्रैयम्बकं मन्त्रं जपद्द्विजकदम्बकम्॥४७॥
Divyarudrakagītāni gāyat kinnaravṛndakam।
Tatra traiyambakaṁ mantraṁ japad dvijakadambakam॥ 47 ॥
Tatra traiyambakaṁ mantraṁ japad dvijakadambakam॥ 47 ॥
हिंदी अर्थ: किन्नरों का समूह दिव्य रुद्रक गीतों को गा रहा था। वहाँ द्विजों (ब्राह्मणों) का समूह त्र्यम्बक मन्त्र का जप कर रहा था।
English Translation: The assembly of the horse-faced Kinnaras... The divine Rudraka verses did it sing, And the twice-born-congregation, the Tryambaka-mantra, Repeatedly to mind did bring.
Shloka 4.48
गायन्तं वीणया गीतं नृत्यन्तं नारदं दिवि।
नृत्यतो नाट्यनृत्येन रम्भादीनप्सरोगणान्॥४८॥
नृत्यतो नाट्यनृत्येन रम्भादीनप्सरोगणान्॥४८॥
Gāyantaṁ vīṇayā gītaṁ nṛtyantaṁ nāradaṁ divi।
Nṛtyato nāṭyanṛtyena rambhādīn apsarogaṇān॥ 48 ॥
Nṛtyato nāṭyanṛtyena rambhādīn apsarogaṇān॥ 48 ॥
हिंदी अर्थ: आकाश में नारद वीणा के साथ गीत गा रहे थे और नृत्य भी कर रहे थे। रम्भा आदि अप्सराओं के समूह नाट्य नृत्य के द्वारा नृत्य कर रहे थे।
English Translation: Nārada sang and danced in the heavens, To the accompaniment of his Vīṇā, And Rambhā and the host of celestial damsels, Did frolic through dance and drama,
Shloka 4.49
गायच्चित्ररथादीनां गन्धर्वाणां कदम्बकम्।
कम्बलाश्वतरौ शम्भुकर्णकुण्डलतां गतौ॥४९॥
कम्बलाश्वतरौ शम्भुकर्णकुण्डलतां गतौ॥४९॥
Gāyac citrarathādīnāṁ gandharvāṇāṁ kadambakam।
Kambalāśvatarau śambhukarṇakuṇḍalatāṁ gatau॥ 49 ॥
Kambalāśvatarau śambhukarṇakuṇḍalatāṁ gatau॥ 49 ॥
हिंदी अर्थ: चित्ररथ आदि गन्धर्वों का समूह गा रहा था। और कम्बल तथा अश्वतर नामक सर्प शम्भु के कानों के कुण्डल बन गए थे।
English Translation: The Gandharva clan sang aloud — Chitraratha and all the rest, And the snakes, Kambala and Aśvatara, At Shambhu's ears did coil and twist.
Shloka 4.50
गायन्तौ पन्नगौ गीतं कपालं कम्बलं तथा।
एवं देवसभां दृष्ट्वा कृतार्थौ रघुनन्दनः॥५०॥
एवं देवसभां दृष्ट्वा कृतार्थौ रघुनन्दनः॥५०॥
Gāyantau pannagau gītaṁ kapālaṁ kambalaṁ tathā।
Evaṁ devasabhāṁ dṛṣṭvā kṛtārthau raghunandanaḥ॥ 50 ॥
Evaṁ devasabhāṁ dṛṣṭvā kṛtārthau raghunandanaḥ॥ 50 ॥
हिंदी अर्थ: कपाल और कम्बल नामक दो सर्प भी गीत गा रहे थे। इस प्रकार देवसभा (देवताओं की सभा) को देखकर रघुनन्दन (राम) कृतार्थ हो गए।
English Translation: Two snakes sang songs as well... Those two named Kapāla and Kambala, Beholding the assembly of the gods, Fulfilled was Raghunandana.
Shloka 4.51
हर्षगद्गदया वाचा स्तुवन् देवं महेश्वरम्।
दिव्यनामसहस्रेण प्रणनाम पुनः पुनः॥५१॥
दिव्यनामसहस्रेण प्रणनाम पुनः पुनः॥५१॥
Harṣagadgadayā vācā stuvan devaṁ maheśvaram।
Divyanāmasahasreṇa praṇanāma punaḥ punaḥ॥ 51 ॥
Divyanāmasahasreṇa praṇanāma punaḥ punaḥ॥ 51 ॥
हिंदी अर्थ: हर्ष से गद्गद वाणी के द्वारा देव महेश्वर की स्तुति करते हुए, और दिव्य सहस्रनामों के साथ, उन्होंने बार-बार प्रणाम किया।
English Translation: He praised the Lord Maheśvara, With a voice shaking with ecstasy, And reciting the divine thousand names He paid homage repeatedly.
