Shiva Gita | Chapter 3

Shiva Gita | Chapter 3 – Description of the Viraja Initiation | Shiv Bodh Trust

Shiva Gita | Chapter 3 – Description of the Viraja Initiation | Shiv Bodh Trust

॥ अथ तृतीयोऽध्यायः ॥

Shloka 3.1
अगस्त्य उवाच।
न गृह्णाति वचः पथ्यं कामक्रोधादिपीडितः।
हितं न रोचते तस्य मुमूर्शोरिव भेषजम्॥१॥
Agastya uvāca।
Na gṛhṇāti vacaḥ pathyaṁ kāmakrodhādipīḍitaḥ।
Hitaṁ na rocate tasya mumūrśor iva bheṣajam॥ 1 ॥
हिंदी अर्थ: अगस्त्य बोले — काम, क्रोध आदि से पीड़ित मनुष्य हितकारी वचन ग्रहण नहीं करता। उसे वह हितकारी बात उसी प्रकार अच्छी नहीं लगती, जैसे मरने वाले को औषधि अच्छी नहीं लगती।
English Translation: Agastya said: The one distressed by desire, anger and the rest, Does not accept words that beneficial be, He does not like that, which is helpful to him, Like a man, desiring death, rejects a remedy.
Shloka 3.2
मध्येसमुद्रं या नीता सीता दैत्येन मायिना।
आयास्यति नरश्रेष्ठ सा कथं तव सन्निधिम्॥२॥
Madhyesamudraṁ yā nītā sītā daityena māyinā।
Āyāsyati naraśreṣṭha sā kathaṁ tava sannidhim॥ 2 ॥
हिंदी अर्थ: जो सीता मायावी दैत्य (रावण) द्वारा समुद्र के मध्य में ले जाई गई, हे नरश्रेष्ठ! वह तुम्हारे पास कैसे आ सकती है?
English Translation: Sita was, by that deceitful demon, To the ocean's centre, carried away, Then how can she, O Best among men, Come now into your presence, pray?
Shloka 3.3
बध्यन्ते देवताः सर्वा द्वारि मर्कटयूथवत्।
किं च चामरधारिण्यो यस्य सन्ति सुराङ्गनाः॥३॥
Badhyante devatāḥ sarvā dvāri markaṭayūthavat।
Kiṁ ca cāmaradhāriṇyo yasya santi surāṅganāḥ॥ 3 ॥
हिंदी अर्थ: जिसके द्वार पर सभी देवता बन्दरों के झुण्ड की तरह बाँधे जाते हैं, और जिसके पास चँवर ढोने वाली देवांगनाएँ हैं, उसका क्या कहना?
English Translation: Like a troop of monkeys that are bound, The gods at his door, they keep an eye, And what can be said of the celestial damsels, Who with Chāmars in hand, serve him nigh!
Shloka 3.4
भुङ्क्ते त्रिलोकीमखिलां यः शम्भुवरदर्पितः।
निष्कण्टकं तस्य जयः कथं तव भविष्यति॥४॥
Bhuṅkte trilokīm akhilāṁ yaḥ śambhuvaradarpitaḥ।
Niṣkaṇṭakaṁ tasya jayaḥ kathaṁ tava bhaviṣyati॥ 4 ॥
हिंदी अर्थ: जो शम्भु के वरदान से गर्वित होकर सम्पूर्ण तीनों लोकों का भोग करता है, उस पर बिना किसी बाधा के तुम्हारी जीत कैसे होगी?
English Translation: Favoured with boons from Shambhu, He enjoys pleasures of all the worlds three, Then how can you attain victory over him Without any difficulty?
Shloka 3.5
इन्द्रजिन्नाम पुत्रो यस्तस्यास्तीश्वरोद्धतः।
तस्याग्रे सङ्गरे देवा बहुवारं पलायिताः॥५॥
Indrajinnāma putro yas tasyāstīśvarodhataḥ।
Tasyāgre saṅgare devā bahuvāraṁ palāyitāḥ॥ 5 ॥
हिंदी अर्थ: जिसका ‘इन्द्रजित्’ नाम का पुत्र है, जो ईश्वर के वरदान से उद्धत है, उसके सामने युद्ध में देवता बहुत बार भाग चुके हैं।
English Translation: Whose son is named Indrajit — As a result of The Lord's boon he has come to be! The gods, when faced with him in battle, Have run away on occasion oh so many....
Shloka 3.6
कुम्भकर्णाह्वयो भ्राता यस्यास्ति सुरसूदनः।
अन्यो दिव्यास्त्रसंयुक्तश्चिरजीवी विभीषणः॥६॥
Kumbhakarṇāhvayo bhrātā yasyāsti surasūdanaḥ।
Anyo divyāstrasaṁyuktaś cirajīvī vibhīṣaṇaḥ॥ 6 ॥
हिंदी अर्थ: जिसका कुम्भकर्ण नाम का भाई है, जो देवताओं का नाश करने वाला है, और दूसरा विभीषण है, जो दिव्यास्त्रों से युक्त और दीर्घजीवी है।
English Translation: Whose brother is named Kumbhakarna — And many a god has he annihilated! The other one, Vibhishana, is endowed with Weapons divine and is long- lived.
Shloka 3.7
दुर्गं यस्यास्ति लङ्काख्यं दुर्जयं देवदानवैः।
चतुरङ्गबलं यस्य वर्तते कोटिसङ्ख्यया।
एकाकिना त्वया जेयः स कथं नृपनन्दन॥७॥
Durgaṁ yasyāsti laṅkākhyaṁ durjayaṁ devadānavaiḥ।
Caturaṅgabalaṁ yasyā vartate koṭisaṅkhyayā।
Ekākinā tvayā jeyaḥ sa kathaṁ nṛpanandana॥ 7 ॥
हिंदी अर्थ: जिसका लंका नाम का दुर्ग देवता और दानवों के लिए भी दुर्जय है, और जिसकी चतुरंगिणी सेना करोड़ों की संख्या में है, हे राजपुत्र! उस पर अकेले तुम्हारी जीत कैसे होगी?
English Translation: Whose empire, known as Lanka, is inaccessible, Unconquerable by gods and demons too, Whose army is of many divisions, Number a crore, those divisions do! O Son of a King, single-handedly, How can he be conquered by you?
Shloka 3.8
आकाङ्क्षते करे धर्तुं बालश्चन्द्रमसं यथा।
तथा त्वं काममोहेन जयं तस्याभिवाञ्छसि॥८॥
Ākāṅkṣate kare dhartuṁ bālaś candramasaṁ yathā।
Tathā tvaṁ kāmamohena jayaṁ tasyābhivāñchasi॥ 8 ॥
हिंदी अर्थ: जैसे बालक चन्द्रमा को हाथ में पकड़ने की इच्छा करता है, वैसे ही तुम भी काम और मोह के वश होकर उस पर जीत की इच्छा कर रहे हो।
English Translation: Like a child who desires to hold the moon, And in his hand he wants it to be, Similarly, deluded by desire, Over him you wish to attain victory.
Shloka 3.9
श्रीराम उवाच।
क्षत्रियोऽहं मुनिश्रेष्ठ भार्यां मे रक्षसा हृताम्।
यदि तं न निहन्म्याशु जीवने मेऽस्ति किं फलम्॥९॥
Śrīrāma uvāca।
Kṣatriyo’haṁ muniśreṣṭha bhāryāṁ me rakṣasā hṛtām।
Yadi taṁ na nihannyāśu jīvane me’sti kiṁ phalam॥ 9 ॥
हिंदी अर्थ: श्रीराम बोले — हे मुनिश्रेष्ठ! मैं क्षत्रिय हूँ, मेरी पत्नी राक्षस द्वारा हर ली गई। यदि मैं उसे शीघ्र नहीं मारता, तो मेरे जीवन का क्या लाभ?
English Translation: Shri Rama said: I am a Kshatriya, O Great Sage, The demon has carried away my wife, If very soon I do not kill him, Then of what consequence is my Kshatriya life?
Shloka 3.10
अतस्ते तत्त्वबोधेन न मे किञ्चित्प्रयोजनम्।
कामक्रोधादयः सर्वे दहन्त्येते तनुं मम।
अहङ्कारोऽपि मे नित्यं जीवनं हन्तुमुद्यतः॥१०॥
Atas te tattvabodhena na me kiñcit prayojanam।
Kāmakrodhādayaḥ sarve dahanty ete tanuṁ mama।
Ahaṅkāro’pi me nityaṁ jīvanaṁ hantum udyataḥ॥ 10 ॥
हिंदी अर्थ: अतः आपके तत्त्वबोध से मुझे कोई प्रयोजन नहीं है। काम, क्रोध आदि सभी मेरे शरीर को जला रहे हैं। अहंकार भी मेरे जीवन का नाश करने के लिए सदा उद्यत है।
English Translation: Therefore your instruction on Reality, Is of no use at all to me, Desire, anger and all the rest Do indeed burn my body, To end this unbearable life-condition, My ego labours continuously.
Shloka 3.11
हृतायां निजकान्तायां शत्रुणाऽवमतस्य वा।
यस्य तत्त्वबुभुत्सा स्यात् स लोके पुरुषाधमः॥११॥
Hṛtāyāṁ nijakāntāyāṁ śatruṇā’vamatasya vā।
Yasya tattvabubhutsā syāt sa loke puruṣādhamaḥ॥ 11 ॥
हिंदी अर्थ: जब अपनी पत्नी हर ली गई हो या शत्रु से अपमानित होना पड़ा हो, उस समय जो तत्त्व-जिज्ञासा करता है, वह लोक में पुरुषाधम (निकृष्ट पुरुष) है।
English Translation: When one's wife has been carried away Or when one is humiliated by one's enemy, Forsaking action, if he should desire knowledge, In this world, he would, a despicable man be.
Shloka 3.12
तस्मात्तस्य वधोपायं लङ्घयित्वाम्बुधिं रणे।
ब्रूहि मे मुनिशार्दूल त्वत्तो नान्योऽस्ति मे गुरुः॥१२॥
Tasmāt tasya vadhopāyaṁ laṅghayitvāmbudhiṁ raṇe।
Brūhi me muniśārdūla tvatto nānyo’sti me guruḥ॥ 12 ॥
हिंदी अर्थ: अतः हे मुनिशार्दूल! समुद्र को लाँघकर युद्ध में उस (रावण) के वध का उपाय मुझे बताइए। आपके अतिरिक्त मेरा दूसरा कोई गुरु नहीं है।
English Translation: Therefore, crossing the ocean, how may I Engage him in war and cause his annihilation? Reveal to me the strategy, O Tiger amongst Sages, For other than you, my Guru there is none.
Shloka 3.13
अगस्त्य उवाच।
एवं चेच्छरणं याहि पार्वतीपतिमव्ययम्।
स चेत्प्रसन्नो भगवान्वाञ्छितार्थं प्रयच्छति॥१३॥
Agastya uvāca।
Evaṁ cec charaṇaṁ yāhi pārvatīpatim avyayam।
Sa cet prasanno bhagavān vāñchitārthaṁ prayacchati॥ 13 ॥
हिंदी अर्थ: अगस्त्य बोले — यदि ऐसा है, तो तुम अविनाशी पार्वतीपति (शिव) की शरण में जाओ। यदि वे भगवान् प्रसन्न हो जाएँ, तो इच्छित अर्थ प्रदान कर देते हैं।
English Translation: Agastya said: If this be your conviction, then you must go, And take refuge in that Eternal Lord of Pārvatī, If He, that Auspicious Lord, be pleased with you, Then all that you desire, bestow will He.
Shloka 3.14
देवैरजेयः शक्राद्यैर्हरिणा ब्रह्मणापि वा।
स ते वध्यः कथं वा स्याच्छङ्करानुग्रहं विना॥१४॥
Devair ajeyaḥ śakrādyair hariṇā brahmaṇāpi vā।
Sa te vadhyaḥ kathaṁ vā syāc chaṅkarānugrahaṁ vinā॥ 14 ॥
हिंदी अर्थ: जो देवताओं, इन्द्र आदि, हरि और ब्रह्मा से भी नहीं जीता जा सकता, वह शंकर की कृपा के बिना तुमसे कैसे मारा जा सकेगा?
English Translation: Unconquerable by the gods, Indra and the rest, By Hari and Brahmā too, invincible, To destroy him without Shankara's grace, Could it ever be possible?
Shloka 3.15
अतस्त्वां दीक्षयिष्यामि विरजामार्गमाश्रितः।
तेन मार्गेण मर्त्यत्वं हित्वा तेजोमयो भव॥१५॥
Atas tvāṁ dīkṣayiṣyāmi virajāmārgam āśritaḥ।
Tena mārgeṇa martyatvaṁ hitvā tejomayo bhava॥ 15 ॥
हिंदी अर्थ: अतः मैं विरजा मार्ग (विरजा दीक्षा) का आश्रय लेकर तुझे दीक्षित करूँगा। उस मार्ग से मनुष्यत्व का त्याग करके तेजोमय (शिवमय) हो जा।
English Translation: I, who follow the Path of Viraja, Will therefore now initiate you, Destroying mortality, be splendour endowed, When that same path you pursue....
Shloka 3.16
येन हत्वा रणे शत्रून्स्वर्गान्कामानवाप्स्यसि।
भुक्त्वा भूमण्डलं चान्ते शिवसायुज्यमाप्स्यसि॥१६॥
Yena hatvā raṇe śatrūn svargān kāmān avāpsyasi।
Bhuktvā bhūmaṇḍalaṁ cānte śivasāyujyam āpsyasi॥ 16 ॥
हिंदी अर्थ: जिस (दीक्षा) के द्वारा युद्ध में शत्रुओं को मारकर तुम स्वर्ग और इच्छित भोगों को प्राप्त करोगे, पृथ्वी का भोग करके अंत में शिव-सायुज्य (शिव के साथ एकता) को प्राप्त करोगे।
English Translation: By which, your enemy would in combat be killed, All that you desire, you will attain, And having enjoyed the pleasures of the world, A union with Shiva will you gain.
Shloka 3.17
सूत उवाच।
अथ प्रणम्य रामस्तं दण्डवन्मुनिसत्तमम्।
उवाच दुःखनिर्मुक्तः प्रहृष्टेनान्तरात्मना॥१७॥
Sūta uvāca।
Atha praṇamya rāmas taṁ daṇḍavan munistattamam।
Uvāca duḥkhanirmuktaḥ prahṛṣṭenāntarātmanā॥ 17 ॥
हिंदी अर्थ: सूतजी ने कहा — तब राम ने उन श्रेष्ठ मुनि को दण्डवत् प्रणाम किया। दुःख से मुक्त होकर, अन्तःकरण में प्रसन्न होकर बोले।
English Translation: Sūta said: Thereafter, Rāma prostrated before That sage who amongst all is supreme, And free from pain, he now spoke, His inner-self with joy did beam!
Shloka 3.18
श्रीराम उवाच।
कृतार्थोऽहं मुने जातो वाञ्छितार्थो ममागतः।
प्रसन्नस्त्वं यदि मे किमु दुर्लभम्।
अतस्त्वं विरजां दीक्षां ब्रूहि मे मुनिसत्तम॥१८॥
Śrīrāma uvāca।
Kṛtārtho’haṁ mune jāto vāñchitārtho mamāgataḥ।
Prasannas tvaṁ yadi me kim u durlabham।
Atas tvaṁ virajāṁ dīkṣāṁ brūhi me munisattama॥ 18 ॥
हिंदी अर्थ: श्रीराम बोले — हे मुने! मैं कृतार्थ हो गया, मेरी इच्छित वस्तु प्राप्त हो गई। यदि आप (समुद्र पीने वाले) मुझसे प्रसन्न हैं, तो मेरे लिए क्या दुर्लभ है? अतः हे मुनिश्रेष्ठ! आप मुझे विरजा दीक्षा बताइए।
English Translation: Shri Rama said: O Sage, fulfilled and content am I, What I desire, has come to me! If you, the ocean-quaffer, with me be pleased, Then would I encounter difficulty? Therefore, in the Viraja Initiation, Instruct me, O Most excellent Muni!
Shloka 3.19
अगस्त्य उवाच।
शुक्लपक्षे चतुर्दश्यामष्टम्यां वा विशेषतः।
एकादश्यां सोमवारे आर्द्रायां वा समारभेत्॥१९॥
Agastya uvāca।
Śuklapakṣe caturdaśyām aṣṭamyāṁ vā viśeṣataḥ।
Ekādaśyāṁ somavāre ārdrāyāṁ vā samārabhet॥ 19 ॥
हिंदी अर्थ: अगस्त्य बोले — यह अभ्यास शुक्ल पक्ष में, विशेष रूप से चतुर्दशी, अष्टमी, एकादशी, सोमवार या आर्द्रा नक्षत्र में आरम्भ करना चाहिए।
English Translation: Agastya said: This practice should begin in the bright fortnight, Especially on the fourteenth or the eighth day, Or on the eleventh day, or on a Monday, Or when the star Ārdrā's influence is underway.
Shloka 3.20
यं वाममाहुर्यं रुद्रं शाश्वतं परमेश्वरम्।
परात्परं परं चाहुः परात्परतरं शिवम्।
ब्रह्मणो जनकं विष्णोर्वह्नेर्वायोः सदाशिवम्॥२०॥
Yaṁ vāmam āhur yaṁ rudraṁ śāśvataṁ parameśvaram।
Parāt paraṁ paraṁ cāhuḥ parāt parataraṁ śivam।
Brahmaṇo janakaṁ viṣṇor vahner vāyoḥ sadāśivam॥ 20 ॥
हिंदी अर्थ: जिसे वाम (वामदेव) कहते हैं, जिसे रुद्र कहते हैं, जो शाश्वत (नित्य), परमेश्वर हैं, जिसे पर से पर, पर से परतर शिव कहते हैं, जो ब्रह्मा, विष्णु, अग्नि और वायु के जनक सदाशिव हैं — उसका ध्यान करके…
English Translation: The One known as Vāma and as Rudra, The Eternal One, Parameśvara, Known as Supreme, the One higher than Supreme, Even higher than that — The Auspicious Shiva, The creator of Brahmā, Viṣṇu and Fire, And Wind as well — Sadāśiva...
Shloka 3.21
ध्यात्वाग्निना हविर्ध्याग्रिं विशोध्य च पृथक्पृथक्।
पञ्चभूतानि संयम्य ध्यात्वा गुणविधिक्रमात्॥२१॥
Dhyātvāgninā havirdhyāgriṁ viśodhya ca pṛthak pṛthak।
Pañcabhūtāni saṁyamya dhyātvā guṇavidhikramāt॥ 21 ॥
हिंदी अर्थ: उनका ध्यान करके, अग्नि द्वारा हवि (घी आदि) के साथ, अग्नि का ध्यान करके, पृथक्-पृथक् शुद्धि करके, पाँच भूतों को वश में करके, गुणों और विधि के क्रम से ध्यान करते हुए…
English Translation: Meditating on Him; then with the Fire, Invoking the fire within and purifying separately The five elements and then having composed oneself, Meditating upon their qualities sequentially...
Shloka 3.22
मात्राः पञ्च चतस्रश्च त्रिमात्रा द्विस्ततः परम्।
एकमात्रममात्रं हि द्वादशान्तव्यवस्थितम्॥२२॥
Mātrāḥ pañca catasraś ca trimātrā dvistataḥ param।
Ekamātram amātraṁ hi dvādaśāntavyavasthitam॥ 22 ॥
हिंदी अर्थ: (तन्मात्राओं से युक्त) पाँच, चार, तीन, दो, फिर उसके बाद एक मात्रा और अमात्रा — यह द्वादशान्त (बारहवाँ अन्त) कहलाता है, जो स्थिर है।
English Translation: Endowed with the Tanmātrās as they are... Five, four, three, two and then subsequently, The One Tanmātrā and the Amātrā, the immeasurable Which as the Dvādaśānta, does renowned be.
Shloka 3.23
स्थित्वा स्थाप्यामृतो भूत्वा व्रतं पाशुपतं चरेत्।
इदं व्रतं पाशुपतं कथयिष्ये समासतः॥२३॥
Sthitvā sthāpyāmṛto bhūtvā vrataṁ pāśupataṁ caret।
Idaṁ vrataṁ pāśupataṁ kathayiṣye samāsataḥ॥ 23 ॥
हिंदी अर्थ: उस (द्वादशान्त) में स्थित होकर, अमृत स्वरूप होकर, पाशुपत व्रत का आचरण करे। इस पाशुपत व्रत को मैं संक्षेप में कहूँगा।
English Translation: Placing the mind in that state and nectar- suffused, That Pāśupata Rite should be carried out, Of this Pāśupata Observance, In a concise form, I shall speak about.
Shloka 3.24
प्रातरेव तु सङ्कल्प्य निधायाग्निं स्वशाखया।
उपोषितः शुचिः स्नातः शुक्लाम्बरधरः स्वयम्॥२४॥
Prātar eva tu saṅkalpya nidhāyāgniṁ svaśākhayā।
Upōṣitaḥ śuciḥ snātaḥ śuklāmbaradharaḥ svayam॥ 24 ॥
हिंदी अर्थ: प्रातःकाल ही संकल्प करके, अपनी शाखा (वैदिक शाखा) के अनुसार अग्नि स्थापित करके, उपवासी, शुद्ध, स्नान किया हुआ, स्वयं श्वेत वस्त्र धारण करके…
English Translation: In the morning alone, resolving to perform the rite; In accordance to one's spiritual line, setting up the fire, The one who has fasted and is pure and bathed, And dressed, clad, in white attire.
Shloka 3.25
शुक्लयज्ञोपवीतश्च शुक्लमाल्यानुलेपनः।
जुहुयाद् विरजामन्त्रैः प्राणापानादिभिस्ततः॥२५॥
Śuklayajñopavītaś ca śuklamālyānulepanaḥ।
Juhuyād virajāmantraiḥ prāṇāpānādibhis tataḥ॥ 25 ॥
हिंदी अर्थ: श्वेत यज्ञोपवीत धारण किए, श्वेत माल्य और श्वेत चन्दन लगाए हुए। तत्पश्चात् विरजा मन्त्रों के साथ प्राण, अपान आदि (वायुओं) की आहुति दे।
English Translation: Donning the white Brahmanical thread, And wreaths of flowers of white hue; He should sacrifice with the Viraja mantras. The breaths- in and outgoing and others thereafter too...
Shloka 3.26
अनुवाकान्तमेकाग्रः समिद्धाज्यचरून्पृथक्।
आत्मन्यग्निं समारोप्य याते अग्नेति मन्त्रतः॥२६॥
Anuvākāntam ekāgraḥ samiddhājyacarūn pṛthak।
Ātmanyagniṁ samāropya yāte agneti mantrataḥ॥ 26 ॥
हिंदी अर्थ: एकाग्रचित्त होकर, अनुवाक के अन्त में, पृथक्-पृथक् समिधा, घी और चरु (हवन सामग्री) की आहुति दे। फिर ‘याते अग्ने…’ इस मन्त्र से अग्नि को आत्मा में समारोपित करे।
English Translation: Offering those breaths in the self's Fire, While reciting those mantras and focused completely. Separately offering wood, ghee and oblations In the sacrificial fire. Then, with ‘Yāte Agni…’
Shloka 3.27
भस्मादायाग्निरित्याद्यैर्विमृज्याङ्गानि संस्पृशेत्।
भस्मच्छन्नो भवेद्विद्वान्महापातकसम्भवैः॥२७॥
Bhasmādāyāgnir ityādyair vimṛjyāṅgāni saṁspṛśet।
Bharmacchanno bhaved vidvān mahāpātakasambhavaiḥ॥ 27 ॥
हिंदी अर्थ: भस्म लेकर, ‘अग्निरिति’ आदि मन्त्रों से अंगों को पोंछते हुए स्पर्श करे। भस्म से आच्छादित होकर विद्वान् महापातकों से उत्पन्न पापों से मुक्त हो जाता है।
English Translation: Receiving the ash. Then with ‘Agniriti’ and the rest, He should anoint parts of his body with his touch, The ash-clad one becomes wise; and those heinous crimes That arise and cause his downfall and such...
Shloka 3.28
पापैर्विमुच्यते सत्यमुच्यते च न संशयः।
अग्निवीर्य यतो भस्म वीर्यवान्भस्मसंयुतः॥२८॥
Pāpair vimucyate satyam ucyate ca na saṁśayaḥ।
Agnivīrya yato bhasma vīryavān bhasmasaṁyutaḥ॥ 28 ॥
हिंदी अर्थ: उन पापों से मुक्त हो जाता है — यह सत्य है और इसमें कोई संदेह नहीं। क्योंकि भस्म अग्नि का वीर्य है, भस्म से युक्त व्यक्ति वीर्यवान् (शक्तिशाली) हो जाता है।
English Translation: Those sins, he is liberated from, This is true and uncertainty there is none Since ash is the Energy of Fire, Courageous becomes the ash-endowed one.
Shloka 3.29
भस्मस्नानरतो विद्वान् भस्मशायी जितेन्द्रियः।
सर्वपापविनिर्मुक्तः शिवसायुज्यमाप्नुयात्॥२९॥
Bhasmasnānarato vidvān bhasmaśāyī jitendriyaḥ।
Sarvapāpavinirmuktaḥ śivasāyujyam āpnuyāt॥ 29 ॥
हिंदी अर्थ: भस्म-स्नान में रत, भस्म पर शयन करने वाला, जितेन्द्रिय विद्वान् सब पापों से मुक्त होकर शिव-सायुज्य को प्राप्त होता है।
English Translation: The wise one devoted to bathing in ash, Resting on ash, his senses in rein, He is freed from each and every sin, And a oneness with Shiva does he obtain.
Shloka 3.30
एवं कुरु महाभाग शिवनामसहस्रकम्।
इदं तु सम्प्रदास्यामि तेन सर्वार्थमाप्स्यसि॥३०॥
Evaṁ kuru mahābhāga śivanāmasahasrakam।
Idaṁ tu sampradāsyāmi tena sarvārtham āpsyasi॥ 30 ॥
हिंदी अर्थ: हे महाभाग! इस प्रकार शिव के सहस्रनामों का जप करो। मैं यह (सहस्रनाम) तुम्हें प्रदान करूँगा, जिससे तुम सब कुछ प्राप्त करोगे।
English Translation: O Illustrious One, in this manner, Shiva's thousand names, recite must you. I shall reveal it all, (knowing) which, You will obtain its efficacy too.
Shloka 3.31
सूत उवाच।
इत्युक्त्वा प्रददौ तस्मै शिवनामसहस्रकम्।
वेदसाराभिधं नित्यं शिवप्रत्यक्षकारकम्॥३१॥
Sūta uvāca।
Ity uktvā pradadau tasmai śivanāmasahasrakam।
Vedasārābhidhaṁ nityaṁ śivapratyakṣakārakam॥ 31 ॥
हिंदी अर्थ: सूतजी ने कहा — ऐसा कहकर अगस्त्य ने उन्हें शिव के सहस्रनाम दिए, जो वेदसार (वेदों का सार) कहलाते हैं, जो नित्य हैं और शिव के साक्षात्कार कराने वाले हैं।
English Translation: Sūta said: Having said this, Agastya gave to him, The Vedas' essence, their Eternal manifestation — Shiva's thousand names, the very cause for Shiva's tangible materialization.
Shloka 3.32
उक्तं च तेन राम त्वं जप नित्यं दिवानिशम्।
ततः प्रसन्नो भगवान्महापाशुपतास्त्रकम्।
तुभ्यं दास्यति तेन त्वं शत्रून् हत्वाप्स्यसि प्रियाम्॥३२॥
Uktaṁ ca tena rāma tvaṁ japa nityaṁ divāniśam।
Tataḥ prasanno bhagavān mahāpāśupatāstrakam।
Tubhyaṁ dāsyati tena tvaṁ śatrūn hatvāpsyasi priyām॥ 32 ॥
हिंदी अर्थ: और उन्होंने कहा — हे राम! तुम इसका नित्य दिन-रात जप करो। तब प्रसन्न होकर भगवान् तुम्हें महापाशुपत अस्त्र प्रदान करेंगे। उससे तुम शत्रुओं को मारकर अपनी प्रिया (सीता) को प्राप्त करोगे।
English Translation: And then said: With that, always, O Rāma, Day and night, those names do reiterate, Because of which the Pleased Auspicious One, Will bestow the missile Pāśupata so Great, By that missile presented, you certainly will Destroy your enemies and your beloved, locate.
Shloka 3.33
तस्यैवास्त्रस्य माहात्म्यात्समुद्रं शोषयिष्यसि।
संहारकाले जगतामस्त्रं तत्पार्वतीपतेः॥३३॥
Tasyai vāstrasya māhātmyāt samudraṁ śoṣayiṣyasi।
Saṁhārakāle jagatām astraṁ tat pārvatīpateḥ॥ 33 ॥
हिंदी अर्थ: उसी अस्त्र के महात्म्य से तुम समुद्र को सुखा दोगे। वह अस्त्र प्रलयकाल में जगत् का संहार करने वाला है, वह पार्वतीपति (शिव) का अस्त्र है।
English Translation: By the greatness of that missile alone, You can cause the ocean to dry out, Pārvatī's Lord uses the same missile, When involved in the worlds' rout.
Shloka 3.34
तदलाभे दानवानां जयस्तव सुदुर्लभः।
तस्मान्निबोध तद्वस्त्रं शरणं याहि शङ्करम्॥३४॥
Tad alābhē dānavānāṁ jayas tava sudurlabhaḥ।
Tasmān nibodha tad vastraṁ śaraṇaṁ yāhi śaṅkaram॥ 34 ॥
हिंदी अर्थ: उस (अस्त्र) के बिना दानवों पर तुम्हारी जीत अत्यन्त दुर्लभ है। इसलिए उस अस्त्र को प्राप्त करने के लिए शंकर की शरण में जाओ — ऐसा समझो।
English Translation: Without it, it would be most difficult, For you, a victory, over demons to win, Therefore, to obtain that very same missile, Go to Shiva and seek refuge in Him.

॥ इति श्रीपद्मपुराणे उपरिभागे शिवगीतासूपनिषत्सु ब्रह्मविद्यायां योगशास्त्रे श्रीशिवराघवसंवादे विरजादीक्षानिरूपणं नाम तृतीयोऽध्यायः॥

इस प्रकार श्रीपद्मपुराण के उपरिभाग में, शिवगीता नामक उपनिषद में, ब्रह्मविद्या और योगशास्त्र में, श्रीशिव और राघव (राम) के संवाद में, ‘विरजा दीक्षा का निरूपण’ नामक तृतीय अध्याय समाप्त हुआ।

Thus in the Auspicious Padma-Purāṇa, in the Upanishad called the Shiva-Gītā — the knowledge of Brahman, the science of Yoga, the dialogue between Shri Shiva and Rāghava, ends the third discourse named ‘The description of the Viraja Initiation.’

Scroll to Top